Od prvého vydania Tolkienovho Pána prsteňov uplynulo viac ako polstoročie. Prvý zväzok vyšiel v roku 1954, posledný v roku 1956 v Anglicku. Získala všeobecne pochvalné recenzie, ale úspech u čitateľov zaznamenala až v uvoľnených 60. rokoch, čo možno viac zodpovedá fantázii, s akou profesor Tolkien akoby z ničoho nič vyčaroval svoju Stredozem.

Pán prsteňov je sága voľne založená na knihe Hobit, ktorá vyšla v roku 1937. Až v tejto fascinujúcej trilógii autor odhalil, koľko toho vlastne vie o tajomnom svete, ktorý sa tak veľmi podobá nášmu, a predsa je niečím výnimočný. Dramatická história spojená s prsteňom temnej moci by pravdepodobne nebola taká účinná, keby sa neodohrávala vo svete s vlastnou históriou, obývanom mnohými národmi s vlastnými jazykmi, osobitým videním sveta a predovšetkým s vlastnými príbehmi. Príbeh Vojny o prsteň, tvrdí tvorca Stredozeme, je len jedným z týchto príbehov, síce dôležitým, ale predsa len epizódou v tisícročnej histórii sveta, v ktorom ľudia ešte nehrajú takú významnú úlohu, delia sa o historický a životný priestor s elfmi, trpaslíkmi, hobitmi, orkami… Možno je to práve pocit hĺbky Tokienovho sveta, ktorý čitateľov na jeho knihách tak fascinuje.

Pán prsteňov síce vstúpil do nového tisícročia v bohatej filmovej podobe, ale tá nedokázala zachytiť dôkladnosť, s akou autor vybudoval svoj svet, ani jeho hĺbku. Čitatelia kníh Hobit, Pán prsteňov a Silmarillion však budú mať stále túto možnosť. Nechajme sa teda pohltiť Stredozemou, obdivujme zúfalé hrdinstvo malého hobita, ktorý sa ako jediný môže pokúsiť priviesť temný prsteň tam, kde ho možno zničiť, obávajme sa, že možno vo svojej úlohe zlyhá a nezachráni Stredozem pred prívalom temnoty, ktorá by jej obyvateľov uvrhla do otroctva a zúfalstva. Nechajme sa očariť - Pán prsteňov nám dáva túto možnosť bez ohľadu na to, či sme vážni dospelí alebo dychtivé a naivné deti.