Prstene moci – recenzia prvej série

Prvú sériu Prsteňov moci máme za sebou. Naplniť očakávania fanúšikov sa jej nepodarilo. Podarilo sa jej však vyvolať takú silnú vlnu kritiky a negatívnu odozvu divákov, ako azda žiadnemu seriálu predtým. Čo je zaslúžená kritika a čo len hlasný rev? To je dnes ťažké rozoznať.

Amazon sa pustil do veľkého diela. Vynaložil na to rekordne veľkú sumu prostriedkov a dúfal, že všetko dobre dopadne. Narazil však na fanúšikov, ktorí sa vedia pobiť za svoju lásku a sú citliví na to, keď je niečo inak, než čakali. Chápem to. Poznám to. Uspokojiť skalného fanúšika je niekedy nemožné. Keď sa niečo zmení – nadáva, keď je niečo presne podľa predlohy – nadáva, že je dielo neoriginálne. Čert aby sa v tom vyznal. Tolkien má navyše v popkultúre výnimočné postavenie. Ovplyvnil životy už niekoľkých generácií. Lenže v Amazone sa rozhodli si z neho požičať len kúsok a verili, že medzery dokážu vyplniť po svojom. Odvážne! Nechápem ale, že toto všetko nakoniec zverili scenáristom bez skúseností a vízie.

Začiatok dobrý

Prvé tri diely nezačali vôbec zle. Bola nám predstavená stará, iná a predsa povedomá Stredozem. Bol predstavený zástup nových postáv a staronových postáv v nových súvislostiach. Spoznávali sme jedinečný vizuálny štýl načrtnutý ilustráciami Johna Howea a Alana Lee, ktoré dotiahol k dokonalosti Peter Jackson v jeho dvoch trilógiách. Získali sme pohľad do miest, ktoré sme poznali len z útržkov a narážok. V zásade to fungovalo.

Potom ale predstavovanie skončilo, autori už museli zapojiť vlastné sily a zrazu začalo byť až bolestne vidieť, že sa s Tolkienom nemôžu ani zďaleka merať (kto taký aj môže). Začalo sa necitlivo meniť a pridávať, špekulovať a dopadlo to nakoniec tak, že sa všetko rozpadlo ďaleko epickejšie než Sauronova veža v Návrate kráľa.

Scenáristická dračia púšť

Predstavte si, koľko ľudí sa okolo natáčania takého diela točí. Dnes sú často titulky dlhšie než samotný film. Je na podiv, že sa medzi týmto zástupom ľudí nenašiel jeden, ktorý by povedal: „To je predsa nezmysel, urobme to lepšie, peňazí na to máme dosť.” Scenáristom ale asi prišlo rozumnejšie vykašľať sa na logiku, na zaujímavé dialógy alebo na filozofiu predlohy. Väčšina hlavných postáv stráca hĺbku, ich motivácia je podivná, slová vychádzajúce z ich úst zmätené. To potom nezachránia ani slušné herecké výkony.

Niekde v polovici série mi ale došlo, že sa tým možno trápim zbytočne. Nepozerám sa na kultové stvárnenie kultovej predlohy, ktorá mi zmení život. Pozerám sa len na seriál… Nakoniec som sa pristihol pri kacírskych myšlienkach – je môj problém, že dielo Tolkienovo milujem tak, že si toto nedokážem s čistým svedomím užiť. Chápem však, že to je zlý prístup.

Jacksonove filmy zďaleka nie sú dokonalé. Dosť vecí vynechali alebo zmenili. Dobre si spomínam, koľko ľudí vtedy prskalo. Nakoniec ich ale fandom prijal, pretože z nich priam striekala láska a úcta k predlohe. Sám Jackson často hovoril, že v momente, keď bol v úzkych, vždy ho zachránila jednoduchá vec: vrátiť sa späť k textu kníh. Amazon navyše všetko zveril scenáristom, ktorí si snáď mysleli, že dnešný spotrebiteľ nad logikou deja a scén premýšľať nebude. Omyl!

Krása schovaná v kope hnoja

Keď odhádžete toto všetko a upokojí sa vám bolesť hlavy od všetkých tých pravidelných facepalmov, nájdete v prvej sérii aj dosť pekného. Na scenáristoch a režiséroch sa zrejme dosť ušetrilo, zostalo preto dosť prostriedkov na to, aby všetko nádherne vyzeralo. Máloktorý dnešný seriál má takú rozmáchlu produkciu. Vskutku radosť pozerať. Často sa obrazovkou mihne silný závan Stredozeme. Atmosféra pravidelne funguje veľmi dobre, zručne sa buduje napätie a tajomno. Niektorým postavám môžete dokonca aj veriť a s uspokojením sledovať ich vývoj. Dokonca ani z tej Galadriel sa nakoniec nevykľuje len arogantná harpyja slepo sa ženúca za pomstou.

Za všetko môžu trpaslíci!

Jednoznačne najlepšou linkou celej série je priateľstvo Durina a Elronda. Ide krásne vidieť, že keď sa uberie na márnej snahe vytvoriť niečo epické za každú cenu, môže to fungovať. Tu tiež vypláva na povrch jednoduchá Tolkienova pravda, priateľstvo a láska vždy víťazia. Vzápätí však dôjde rad na zápletku s Mithrilom a vy zase pred obrazovkou len neveriacky krútite hlavou. Prečo?!

Na mňa fungoval aj priamočiary, až naivný „hobitský” pátos, ktorý mi zapadá do neskoršieho malomeštiactva a dobrosrdečnosti Kraja. Nakoniec aj zjavenie Sauronovo fungovalo, hoci sa mu nedostalo toľko pozornosti, akú by si zaslúžilo. Na podiv, že na kecy typu „More má vždy pravdu.” priestor bol. :)

Prstene moci fanúšika Stredozeme a jej histórie uspokoja len ťažko. Ťažko povedať, či by to vôbec išlo. Aj keď k tomuto dielu pristupujete s naozaj otvorenou mysľou, rovnako vám zostane na jazyku podivná pachuť sklamania a rozhorčenia. Zvlášť, keď hocijaký truhlík z Redditu píšuci na telefóne na záchode vymyslí lepšie zápletky aj dialógy. Snáď si z toho tvorcovia vezmú ponaučenie a pochopia, že k tejto značke musia pristupovať s väčším rešpektom. Potenciál na to určite majú. Ak nepríde nejaký veľký produkčný zásah, čaká nás ešte sedem sérií. Neostáva než dúfať. Zatiaľ sme sa dočkali len veľmi priemerného (a miestami ťažko podpriemerného) fantasy seriálu. Som ale zvedavý, čo bude ďalej.