Bizarná fikcia a kráľ Carlton Mellick III.
Pozrieme sa pod pokrievku literárneho žánru, ktorý sa u nás postupne udomácňuje a najväčší rozmach zažil v Amerike pred desiatimi či pätnástimi rokmi. Už jeho názov - bizarná literatúra - vzbudzuje u niektorých nadšenie a u iných obavy. Je to literárna tvorba, v ktorej nie je nič zakázané a bezhraničnej fantázii sa medze nekladú.
Čo to vlastne je?
Dočasne by sa dalo povedať, že ide o bláznivú zmes sci-fi, hororu, fantasy a ďalších podžánrov fantastiky, ale to by bolo v konečnom dôsledku príliš zjednodušujúce. Musíte totiž pridať prvky satiry, fackovania a strieľania klišé, ale aj poriadnu dávku absurdity, prípadne štipku weird fiction alebo jej mladšieho brata, hnutia nazývaného New Weird. Ten, mimochodom, svojho času získal u nás popularitu vďaka starostlivosti vydavateľstva Laser-books a z jeho radov vzišli také mená ako China Miéville alebo Jeff VanderMeer.
Ak hľadáme autorov, ktorí ovplyvnili tento progresívny žáner, musíme spomenúť mená ako Franz Kafka, Philip K. Dicka, Williama Burroughsa, Kurta Vonnenguta alebo rozprávača príbehov pre malých i veľkých Lewisa Carrolla. Jednoducho povedané, všetko, čo je nejakým spôsobom čudné, šialené a vymyká sa bežnému štandardu, sa dostáva do bizarnej fantastiky. Elektronický hororový časopis Howard kedysi predstavil tento žáner citátom poľského spisovateľa Grzegorza Gajka: "Bizarro je, keď niekto napíše prvú blbosť a niekto iný si ju prečíta a povie: No shit!" A presne tak to je, pretože bizarru nie je nič sväté a jeho rozsah je rovnako obskúrny ako neobmedzený. Ak zájdeme do extrému, môžeme celú bizarro fantastiku označiť za brak, lenže hneď musíme dodať, že je to brak taký bujný, že sa stáva nekorunovaným kráľom šestákov.
Na počiatku bol SatanNa začiatku rozkvetu nemôžeme hľadať nič iné ako... Satana. Vskutku, prvá kniha, vďaka ktorej sa bizarro dostalo do povedomia širšieho publika (hoci, ruku na srdce, stále ide o literárny underground), sa volala Satan Burger (2001). Rozpráva príbeh Satana, ktorý si otvoril hamburgerovú prevádzku a robil tak sakra dobré hamburgery, že ľudia boli ochotní upísať mu za ne svoju dušu. Autorom tejto božskej úchylky je Carlton Mellick III, o ktorom sa zmienime neskôr a ktorý je považovaný za vlajkovú loď tohto žánru, hoci sa tomu sám bráni.
Vraj začal písať už ako desaťročný, pretože v knižnici nenašiel knihy, ktoré by ho bavili čítať. Tak sa pustil do práce na vlastnú päsť. Ako to už býva, nový žáner nebol spočiatku mnohým po chuti, autori bizarro sa stretávali s nepochopením a odmietaním zo strany vydavateľov. Ale Mellick zapálil pochodeň a čoraz viac autorov si bralo príklad z jeho horiacej tvorivej pochodne, čím vzniklo niečo, čo by sa dalo nazvať literárnym hnutím.
Časom dokonca vznikol Manifest bizarnej fantastiky. V roku 2005 sa objavili undergroundové vydavateľstvá, ktoré sa podujali pestovať tento zvláštny žáner a jeho ešte zvláštnejších autorov. Najznámejšie vydavateľstvá v tomto duchu sú Eraserhead Press, Afterbirth Book a Raw Dog Screaming. A to bol len jeden krok k podujatiu s názvom BizarroCon. To nielenže vynieslo tento žáner viac na výslnie, ale zároveň spojilo vydavateľov, autorov a fanúšikov do jedného organizmu. A ako vieme, v počte je sila.Cudzia kniha podľa názvu
Jedným z charakteristických znakov bizarnosti sú názvy kníh, pri ktorých môžete hádať, čo sa v nich pravdepodobne stane. Posúďte sami: Najväčší skurvený moment v športe (Kevin l. Donihe), Shatnerquake (Jeff Burk), Nakladaná apokalypsa z Palacinkového ostrova (Cameron Pierce), Menštruujúci obchodný dom (Carlton Mellick III), Prdelní goblini z Auschwitov (Cameron Pierce) a Zúriaci zmrdi všetkého na šialenej zasranej planéte zvratkovej atmosféry (Mykle Hansen). Týchto podivných mien sa dá vyťažiť ešte veľa a veľa. Ani v tituloch bizarnej fantastiky nie je miesto pre zbytočné servítky.
Aby bolo jasné, bizarro nie je len doménou mužov, ale aj ženy tu majú prsty. Spomeňme napríklad Kristen Alene a jej opus Láska za čias dinosaurov, kde oprášila námet jedného z najväčších príbehov lásky všetkých čias, Rómea a Júlie, v napínavej lovestory mnícha a dinosaura. A v podobnom duchu by sme mohli pokračovať ešte dlho, keď autori obracajú známu osnovu a prestavujú ju v rámci nespútanej fantázie.
Aj keď bizarro fantastika už nezažíva svoje najžiarivejšie obdobie v USA, jej odér sa postupne šíri po celom svete. Veľkú popularitu si získala napríklad v susednom Poľsku a teraz zapúšťa návykové korene aj u nás. Treba tiež spomenúť, že tento žáner, ktorý si rozhodne nerobí ťažkú hlavu so žiadnymi rokmi vybudovanými hranicami, ovplyvnil niektorých renomovaných spisovateľov, ako sú Chuck Palahniuk, William Gibson, Edward Lee a ďalší.
Bizzarro v češtine
O popularizáciu bizarro u nás sa zaslúžil najmä prekladateľ Milan Žáček, ktorý vo svojom rodinnom vydavateľstve Carcosa rozbehol edíciu Klub Bizarre, v ktorej doteraz vydal šesť kníh od Carlton Mellick III.
Strašidelná vagína
Prvá kniha, ktorá vyšla, mala provokatívny názov Strašidelná vagína. Už samotný pocit, že sa opýtate predavačky v kníhkupectve, či ju má, je bizarný. Rovnako pofidérny je aj samotný obsah. Steve a Stacy sa milujú a netreba pochybovať o tom, že je to osudová láska. Je tu však jeden háčik. Stacy vydáva z vagíny zvláštne zvuky, s čím sa obaja nakoniec zmierili, ale keď jedného večera vylezie kostra, obaja milenci si uvedomia, že problém je asi väčší, než čakali. Stacy presvedčí Steva, aby sa dostal do jej vnútra a zistil, čo sa v jej intímnych partiách naozaj deje. Svet, ktorý tam Steve nájde, je nečakane šialený, a navyše musí prísť na to, ako sa dostať späť. Ako bonus kniha obsahuje ďalšie dva Mellickove príbehy. Ten s názvom Fantastické orgie je pre mňa absolútnou špičkou.
Zbúchal som Satanovu dcéru
Rok po "Vagíne" (mimochodom, všetky Mellickove knihy tu vychádzajú približne v pravidelnom ročnom intervale, takže ju nebudem ďalej spomínať) vyšiel ďalší román s pekným, všeobjímajúcim názvom - Zbúchal som Satanovu dcéru. Príbeh je o svojráznom mladíkovi Jonathanovi, ktorého jediným koníčkom je stavanie lega. Je tým tak posadnutý, že si z lega dokonca postavil dom, v ktorom býva. Jedného dňa si však do jeho postele sadne sukuba menom Veska a zanechá na ňom svoj nezmazateľný "podpis". Problém nastane, keď sa Veshka jedného dňa vráti a oznámi Jonathanovi, že s ním čaká dieťa. Tým sa začína neuveriteľná jazda medzi peklom a zemou, v ktorej bojuje nielen so silami zla, ale možno aj s fundamentalistickými katolíkmi.
Šťastný Kalipsa
Jako tretia sa na náš trh dostala Plyšovákalypsa, ktorá je napriek peknému názvu riadne militantná a veľmi akčná. Hračky sa v nej vzbúria a ovládnu svet a hlavný hrdina sa snaží zvrátiť tento stav za cenu sebaobetovania. Tu treba poznamenať, že žiadna z kníh Carltona Mellicka III. nikdy nedopadne tak, ako očakávate, a ich autor vás dokáže prekvapiť na každej stránke. Rozhodne mu nerobí najmenší problém zvrtnúť dej do úplne nečakanej roviny z ničoho nič.
Lizard Men
Lizard Men je ďalšia obskúrna lovestory, ktorú nechcete zažiť. Napriek tomu sa všetko začína ako klasická túžba po pomste. Hlavný hrdina Franklin sa chce pomstiť podivným tvorom, cukrovým ľudožrútom, ktorí zabili jeho súrodencov. Opustí svoje dve manželky a vydá sa po stopách jednej z nich, pričom sa ocitne v podivnej krajine, ktorá je pre ľudí rajom aj peklom zároveň. A čo viac, z tejto šlamastiky bude musieť horlivo vyliezť. A všetko dopadne úplne inak, ako pôvodne zamýšľal.
Dom na pohyblivom piesku
Podľa mňa najlepšia Mellickova fikcia (spolu so Satanovou dcérou) sa volá Dom na pohyblivých pieskoch. Rozpráva príbeh dvoch zvláštnych súrodencov, Polly a Tick, ktorí nikdy nestretli svojich rodičov. Veľký dom, v ktorom žijú, je plný príšer a na smrť ich desí. Keď sa však jedného dňa pokazí ich opatrovateľka, rozhodnú sa konať, nebáť sa a nájsť svojich rodičov. Od začiatku je jasné, že vo veľkom dome to nepôjde hladko. Rovnako ako to, že dom skrýva mnoho tajomstiev a súrodenecká dvojica sa poriadne zapotí, kým sa dostane do cieľa, ktorý nehľadala. Zaujímavé je, že táto kniha je v porovnaní s ostatnou Mellickovou tvorbou riadne temná a akoby ani neútočila na vašu bránicu, ale skôr na srdcovú komoru.
Magorina
Doteraz poslednou knihou Cartlona Mellicka III, ktorá u nás vyšla, je Magorina. Názov opäť veľa napovedá. Je to bizarná variácia na CTV (Klasická tínedžerská vražda), v ktorej sa skupina mladých ľudí vyberie do opustenej chaty. Cestou by im malo dôjsť, že v celom regióne je niečo v neporiadku, ale ako to už v takýchto prípadoch býva, nedbajú na varovné signály. Niet preto divu, že situácia, ktorá na chate nastane, je plná krvi, sexu, prekvapení a nečakaných zvratov. Táto kniha je pravdepodobne najzvrátenejšou a najnechutnejšou z Mellickovej tvorby, ktorá u nás doteraz vyšla.
Bizzarro v češtine
Dlho som naliehal na Milana Žáčka, aby v rámci tejto edície vydal aj niekoho iného ako duchovného otca bizarro fantastiky, ale výsledok sa zatiaľ nedostavil. Ešte však nie je všetkým dňom koniec! Hoci... a teraz pozor! Siedmou knihou v edícii Klub bizarných bude antológia domácich autorov s názvom Bizarropolis! Kniha vychádza spolu s edíciou populárneho HorrorConu, a keďže som jej prispievateľom, môžem vám povedať, že to bude poriadne horúca jazda.
Samozrejme, domáci filmári tento žáner poňali po svojom - koho by aj tak zaujímali nejaké bezduché napodobeniny - a vtlačili mu osobitý šarm. Príbehy sú veľmi rôznorodé a každý čitateľ si v nich nájde ten, ktorý mu určite sadne. Medzi zúčastnenými autormi nájdete Petra Stančíka, Ivana Adamoviča, Petra Bočeka, Viléma Koubeka a deväť ďalších. Autorom obálky nie je nikto iný ako Ed Mironiuk, dvorný "cover artist" Carltona Mellicka III. A keď už sme sa vrátili k tomuto autorovi, vedzte, že v antológii sa objaví aj jeho doteraz nepublikovaná poviedka. Veď špeciálny hosť nemôže chýbať a logicky - koho iného vybrať? Kniha vyjde vo vydavateľstve Carcosa v októbri a jej krst by sa mal uskutočniť 22.10.2022 na tradičnom festivale HorrorCon v pražskom klube Kotelna.
Myslím si, že bizarro fiction bude mať u určitého typu čitateľov na ružiach ustlané. Už teraz existujú knihy, ktoré s týmto žánrom koketujú, ako napríklad Hřbitov trpaslíků Petra Bočeka alebo Kristina Haidingerová v knihe In Bloom inšpirovanej Novým čudom. Okrem toho má tento žáner určité styčné body s niektorými dielami, pre ktoré sa u nás používa termín česká akčná fantastika. Samozrejme, netvrdím, že je to to isté, ale v Asfalte Štěpána Kopřivu je veľa bizarných pasáží. Ide mi hlavne o to, že podmienky pre bizarro fikciu sú u nás priaznivé a tento žáner by tu mohol nájsť svoj domov. Nechajme sa teda prekvapiť...
autor Roman Bílek
