Výročie románu Cesta: Čo nám odkázal Cormac McCarthy?

Tento rok oslavujeme literárne výročie – už sú to dve dekády od prvého vydania postapokalyptického románu Cesta od Cormaca McCarthyho. Nielenže toto útle knižné dielko stihlo zakrátko získať Pulitzerovu cenu, okrem toho bola len pár rokov nato natočená filmová adaptácia, v ktorej si hlavnú rolu vystrihol Viggo Mortensen. Takže ak ťa tento film minul a zaujíma ťa, ako to môže vyzerať, keď sa Aragorn brodí sivou a depresívnou krajinou, v ktorej už ľudstvo dávno nefunguje tak, ako sme zvyknutí, a civilizácia už dávno spí večným spánkom – smelo do toho. Sklíčená a bezútešná atmosféra zaručená, alebo postapo, ako sa patrí.

Okrem filmového plátna sa k nám Cesta dostáva aj na stránkach komiksov. Vďaka vydavateľstvu Argo máš možnosť dopriať si dávku postapokalyptickej depresie v adaptácii uznávaného francúzskeho výtvarníka Manu Lerceneta – jeho grafický román je verný predlohe, ako sa len dá, a zároveň sa mu podarilo vdýchnuť život majstrovskému dielu moderného komiksu.

Počiatočný status quo však zostáva daný – svet pohltila bližšie neurčená apokalypsa, po ktorej všetko pokryl neustále padajúci sivý popol a kam až oko dovidelo, zostala taká spúšť, že ani Šmak by sa za tú skazu nemusel hanbiť. Nie je tu miesto pre život a rast, sú tu len trosky, zmarenie a mŕtvoly – temnota a tiesnivá atmosféra, ktorá na čitateľa dýcha znova a znova za každým otočeným listom.

V tomto bezútešnom svete sledujeme putovanie otca a syna, ktorí spolu cestujú na juh za vidinou oceánu a akejsi mizivej nádeje, ktorá ich poháňa ďalej a ďalej. Všetok ich majetok sa scvrkol na obsah ošúchaného nákupného vozíka. Bohužiaľ nestačí čeliť len hladu a mrazu, na ceste sa musia vyhýbať aj zdivočeným tlupám ďalších preživších – ich denným chlebom je neustála hrozba prepadnutia ostatnými obyvateľmi tohto sveta (nazývať kanibalov ľuďmi ide len ťažko), pre ktorých sú zvyšky ľudí už len chodiacou desiatou.

Čím je Lercenetova Cesta do očí bijúca, je vizuálne ticho. McCarthyho literárny minimalizmus je v komiksovej podobe tichým miestom, kde na nejaké dialógy dôjde zriedka, a rovnako tak nečakaj akčné dramatické scény v štýle Hollywoodu. Skôr ide o viac či menej tiesnivý sled scén, ktoré vyzývajú ku kontemplácii zobrazených silných obrazov a výjavov, ktoré ti nedajú spať.

Keďže tento komiks nie je nabitá akčná jazda, prečo ho teda čítať? Zásadnou devízou je kresba. Hoci sa môže zdať, že ide len o variáciu na x odtieňov sivej a čiernej, ktoré majú ilustrovať nekonečný prach a popol, nie je tomu tak – autor majstrovsky a stroho pracuje s farebnými akcentmi – v prípade nebezpečenstva či krvi to jasne spoznáme podľa červenej farby. V rôznych spomienkach na čitateľa občas vykuknú aj iné farby.

Dôležitým aspektom komiksovej adaptácie je tiež detail, s ktorým sú jednotlivé scény vykreslené. Špina, popol a krv sú na papieri takmer hmatateľné, tak dokonale autor zobrazuje všetko – od najmenšej vrásky cez zhrdzavenú plechovku pri ceste po náhodne nájdené mŕtvoly. Svet, ktorý zachytil, je monumentálny, plný miest v rozklade a divokých lesov, napriek tomu však pôsobí prázdne – ľudská neprítomnosť je na prvý pohľad patrná a z nemilosrdnosti tunajších obyvateľov čitateľa mrazí.

Je až na podiv, čo sa autorovi podarilo – nielenže zachytil depresívnu atmosféru knižnej predlohy, ale dal jej novú tvár. Vizuálne zachytil príbeh inak, než sa to môže podariť textu samému – vdýchol mu dušu, ktorá tú tvoju pri čítaní niekoľkokrát emocionálne prežuje a vypľuje. Príbeh holého prežitia v krutom svete, kde je poslednou iskričkou nádeje puto otca a syna, ťa chladným nenechá. Ak máš práve melancholickú chvíľku a reálny svet sa ti nezdá dostatočne desivým miestom na rozjímanie, vrelo odporúčam siahnuť po tomto komikse. Tvoje depresívne ja bude saturované vrchovatou mierou a ešte k tomu dostaneš vymazlený komiks v pevnej väzbe, ktorý bude ozdobou tvojej knižnice. A to chceš!