Kniha Tolkien: Zákulisia Pána prsteňov je pravdepodobne prvou rozsiahlejšou kritickou štúdiou venovanou Tolkienovi. Bola napísaná v dobách tolkienovského kultu na konci šesťdesiatych rokov zrejme aj s úmyslom čeliť nekritickému obdivu (hoci autor, ktorý sám fantasy písal, neskrýva uznanie a vlastnú obľubu Pána prsteňov) a chválospevom na jedinečnosť Tolkienovho románu. Pokúša sa žánrovo zaradiť Pána prsteňov a nájsť jeho miesto v európskej literárnej tradícii.

Autor s mimoriadnou erudíciou sleduje vývoj fantastického žánru od antického eposu cez ranne stredoveké chansons de geste, sverské ságy a neskoro stredoveký rytiersky román až k zakladateľom modernej fantastickej literatúry v 19. storočí. Na základe analýzy týchto diel stanovuje hlavné charakteristické znaky fantastického žánru a skúma, nakoľko ich Pán prsteňov napĺňa.

Skúma tiež pramene, ktoré Tolkienovi poslúžili ako zdroj niektorých kľúčových motívov (predovšetkým severská Edda, Beowulf a rôzne varianty príbehu o Volsungovi Drakobijcovi) a pátra po pôvode vybraných osobných a miestnych mien z Pána prsteňov v anglosačine a starej inslandčine.

Vo svojej knihe predvída aj vplyv, ktorý mal a má Tolkien na autorov fantasy aj nepoľavujúcu obľubu všetkých jeho kníh.

České vydanie Carterovej štúdie je doplnené súpisom dostupných českých prekladov citovanej literatúry.