Prebal knihy je mierne poškodený. (pozri foto)

V prvom diele trilógie Pán prsteňov sme sledovali, ako sa z hlbín zabudnutej minulosti vynára nebezpečenstvo ohrozujúce všetkých pokojne žijúcich obyvateľov Stredozeme, a vytvorenie Spoločenstva, aliancie zloženej zo zástupcov ľudí, elfov, trpaslíkov a hobitov. Ich spojenectvo je symbolické: musia zabudnúť na to, že ich cesty sa v minulosti mnohokrát rozchádzali, aby mohli čeliť ohrozeniu nekonečne silnejšiemu, než je jedinec či jednotlivý národ. Spoločenstvo je vyslané, aby zničilo Prsteň temnej moci, avšak jeho pôsobením sa nakoniec samo rozpadá…

V Dvoch vežiach rozprávanie sleduje cesty jednotlivých členov Spoločenstva po jeho rozdelení. Prechádzame s nimi neznámymi krajmi Stredozeme, stretávame sa s jej obyvateľmi, ktorí doteraz žili v skrytosti a bokom od veľkých udalostí, objavujeme zabudnutú minulosť. Na scénu sa vracia starý známy z Hobita, Glum, a stáva sa sprievodcom hobitov nesúcich Prsteň k Hore osudu. Text sa akoby rozdeľuje medzi osamelé putovanie skupinky hobitov na jednej strane a veľkolepé boje a presuny celých armád na strane druhej. Malé i veľké deje však smerujú k rovnakému cieľu: konečnému stretu síl dobra a zla.

Takmer na prahu tohto stretu dej Dvoch veží končí, aby si čitateľ mohol vydýchnuť, než sa nechá pohltiť strhujúcim finále v Návrate kráľa, poslednej časti Tolkienovho rozprávania.