Zničenie Prsteňa ľahko a rýchlo

Od prvého vydania Pána Prsteňov "zvládol" Frodo zničiť Prsteň takmer sedemdesiatkrát. Na počesť tejto udalosti vyhlásila Tolkien Society roku 2003 Tolkien Reading Day, ktorý vychádza na 25. marca. Pán Prsteňov je pre mňa srdcová záležitosť. Boli to prvé knihy, ktoré som v živote dobrovoľne čítal, už ani neviem, koľkokrát som ho celého zhltol a filmy si púšťam vždy, keď v televízii nie je nič lepšie (takže naozaj často). Samotný akt zničenia Prsteňa, hoci nebol tak elegantný, ako sa čakalo, je tak silným symbolom. V jeden okamih končí všetko zlé, končí utrpenie a vojna a začína mier a dobré časy.

Zničenie Prsteňa zabralo slávnemu hobitovi 182 dní. Cestu dlhú približne 2863 kilometrov by určite zvládol aj rýchlejšie, keby ho stále nezdržiavali Prsteňové prízraky, alebo prerastený pavúk. Snáď väčšinu čitateľov/divákov LOTRa ale niekedy napadlo, že by to šlo aj lepšie.

Je to vták? Je to lietadlo? Je to Gwaihir, pán orlov!

Orli sú v histórii Stredozeme starou a mocnou rasou, ktorá bola vyslaná mocným Valar Manwë, aby dohliadali nad elfmi blúdiacimi temnotou. V Treťom veku Stredozeme však získali vďaka starému známemu Gandalfovi rolu okrídlené deux ex machiny. Keď ide do tuhého, stačí zaslať náhlu moru a problém bude rýchlo vyriešený.

Asi nejako takto:

Orli sa objavujú vždy, keď je potreba. Zachránili Gandalfa a trpaslíkov pred ohyzdmi, dopomohli k víťazstvu v Bitke piatich armád v Hobitovi, zachránili Gandalfa zo Železného pasu, zachránili Gandalfa z vrcholu Zirakzigilu po boji s Balrogom a nakoniec vyzdvihli Froda so Samom v Mordore. Na prvý pohľad sa zdá, že táto orlia taxislužba funguje spoľahlivo. Tak prečo jednoducho nevzali prsteň do zobáčika a nezničili ho sami? Na to, ako mal celú Stredozem profesor Tolkien premyslenú, toto sa zdá ako dosť zásadné škobrtnutie.

Pozrime sa na tento problém bližšie. V momente, keď došlo v Roklinke k oficiálnemu spusteniu plánu s krycím názvom "Hoďme to všetko do sopky", Sauron už o pláne musel vďaka Sarumanovi vedieť. Minimálne musel tušiť, že sa niečo deje, preto tiež Nazgûly prezbrojil z pozemnej, vody sa bojacej varianty o jednej konskej sile, na oveľa efektívnejší lietajúci variant príkladne krúžiaci okolo Hory osudu. Dávalo by potom väčší zmysel vypraviť menšiu nenápadnú jednotku tak, aby to nikto nečakal - cez deň, priamou cestou cez močiare a hlavnú bránu.

Aj napriek tomu sa zdá, že plán s orlami bol na spadnutie. Medzi fanúšikmi prevláda názor, že práve to mal Gandalf v pláne, ale pretože to je mrzutý starý čarodejník, nikomu o tom nepovedal. Veď stačilo s družinou prejsť Hmlisté hory, stavať sa do sídla orlov a do večera by bolo hotové. Čo čert nechcel, na druhú stranu hôr sa šlo skratkou cez Moriu. Všetci vieme, ako to tam dopadlo…

Jedna z teórií potom hovorí, že tak mocné bytosti ako orli (patria medzi prvé bytosti Stredozeme av hierarchii tak patria niekde medzi čarodejníkov a entov) sa nesmie dostať do blízkosti Prsteňa. Už samotný Gandalf s tým mal problém. Nebohá Galadriel z možnosti získať Prsteň dostala hysterický záchvat. Len hobit, bezvýznamný "škriatok" z Kraja, dokáže zniesť Prsteň a zblázniť sa z neho len čiastočne. Faktom ale je, že orli už predtým niesli Bilba s prsteňom vo vrecku a nikomu to veľmi nevadilo. Táto teória skratka nedáva zmysel.

Treba dodať, že pôvodná literatúra má paradox orlov oveľa lepšie zmáknutú, než filmové spracovanie. Z textu je viac-menej zrejmé, že Gwaihir, Pán vetra, nie je len operený taxík a má svoje plány a zodpovednosť za svoj národ. Gandalfovi pomáha na základe starého dlhu (Gandalf mal Gwaihirovi zachrániť život). Citujem z Návratu kráľa: "Dvakrát si ma niesol, priateľui Gwaihir," oslovil ho Gandalf. „Urob to do tretice, ak si ochotný. Nebudem ti oveľa väčším bremenom, než kedy si ma niesol zo Zirakzigilu, kde zhorel môj minulý život.” Zo všetkých čriepkov je zrejmé, že intervencia orlov bola vždy skôr náhoda a šťastie.

Fanúšikovia sú podivná skupina. Dokážu zasvätiť koníčku svoj život a venovať všetok voľný čas. Zároveň sa dokážu pobiť o úplnej zbytočnosti. Osobne som zažil divokú debatu, pri ktorej až hrozili päsťou. A pritom išlo o takú drobnosť, ako farba gombíkov na uniforme Hviezdnej flotily. Svojím spôsobom je to kúzelné, ako vedia bojovať za niečo, čo milujú. Nesmieme si ale takými drobnosťami a nesúladmi kaziť všetky tie krásne príbehy a svety. Keby vtedy J. R. R. Tolkien zvolil riešenie prsteňového problému orlom, diskusné fóra by boli síce prázdnejšie, celá trilógia by sa zmrskla do rozsahu reklamného letáčika, ale tiež by sme prišli o jeden z najväčších príbehov svetovej literatúry. A to by bolo škoda, nie?

autor Karel Krajča