Jiří Stárek a vydavateľstvo Fobos

Značka Fobos patrí do skupiny Kbook Dobrovský. Zameriava sa najmä na dobrodružnú literatúru, sci-fi, fantasy a horor. Vyzpovídali sme Jiřího Stárka, ktorý má v Dobrovskom na starosti okrem zahraničných práv aj edíciu Fobos.

Na úvod jedna triviálna otázka: Prečo vznikla edícia Fobos a čo by malo byť jej hlavným zameraním? A tiež na akú cieľovú skupinu čitateľov je zameraná?

Pred niekoľkými rokmi sme s kolegami dospeli k záveru, že by bolo výhodné naše tituly v budúcnosti rozdeliť do niekoľkých žánrových značiek alebo, ak chcete, imprintov. Hlavný dôvod bol jasný - uľahčiť čitateľom orientáciu v našej produkcii. Vytvorenie týchto značiek však privítali aj naši kolegovia z marketingového oddelenia, ktorým toto rozdelenie uľahčilo a uľahčuje prácu.

Ak ide o Fobos, jeho zameranie bolo od začiatku pevne stanovené. Chceli sme mať edíciu zameranú na svetovú a českú fantastiku - teda sci-fi, fantasy a horor. A práve fanúšikom týchto žánrov je naša edícia určená predovšetkým. Postupom času si však k nej našlo cestu aj mnoho ľudí, ktorí sa predtým o fantastickú literatúru nezaujímali, čo nás teší.

Prečo názov Fobos? Vedie vás tento božský syn do vojny na knižnom trhu?"

My v redakcii sme pacifisti, aj keď ide „len“ o knižný trh 😊 Názov bol výsledkom krátkeho kancelárskeho brainstormingu s kolegom. Chceli sme vymyslieť jednoduchý, úderný názov, ktorý by spojil všetky tri základné žánre pod jednou strechou. Fobos znamená v starogréčtine „strach“, takže máme zahrnutý aj hororový žáner. Fobos je zároveň postava z gréckej mytológie, ktorú možno do istej miery (s prižmúrením oboch očí a bez toho, aby som chcel niekoho uraziť) považovať za druh fantasy. A v neposlednom rade je to aj názov jedného z mesiacov Marsu, ktorý možno tiež použiť na „zaškatuľkovanie“ do sci-fi.

Fobos vychádza pod značkou Dobrovský, ktorá má vo svojom portfóliu už dlhé roky Stephena Kinga, najznámejšieho a najpredávanejšieho autora hororu na svete, takže by ma zaujímalo, ako sa to stalo, že sa vlastne po toľkých rokoch zrodila edícia špecializujúca sa okrem iného aj na horor?

Tu vás musím sklamať. Aj keď by som osobne veľmi chcel, Stephena Kinga (rovnako ako jeho syna Joea Hilla), žiaľ, nevydávame my, ale vydavateľstvo Beta.

Aká je vlastne organizačná pozícia Fobosu v štruktúre Dobrovského, kto sa stará o edíciu a je primárnym cieľom napríklad získavanie nových čitateľov pre túto značku?"

Ako som už spomínal, Fobos je jednou z našich dvanástich žánrových značiek. Je absolútne rovnocenná s ostatnými - či už je to krimi/thriller Vendetta alebo Contrast, kde vydávame svetovú fantastiku. O všetky edície sa teda delíme s kolegami v redakcii, pričom každý z nás sa o ne stará a rieši niečo iné - od výberu titulov a vybavovania licencií cez objednávanie prekladov, redakciu a korektúry až po grafiku a tlač. Je však logické, že každý z nás má svojho favorita, srdcovku. Pre mňa osobne je to Fobos, pretože som vyrastal na hororovej literatúre a stále je to najlepší spôsob relaxu, aj keď to možno znie inak.

Získavanie nových čitateľov je jedným z cieľov, ale nepovedal by som, že tým hlavným. V prvom rade chceme vydávať kvalitnú fantasy, ktorá na trhu z nejakého dôvodu chýbala, a urobiť radosť každému, kto si knihy od Fobosu kúpi.

Literárny horor u nás v posledných rokoch určite rozkvitol, vychádzajú malé vydavateľstvá ako Carcosa, Zlatý pes a Gnome, ktoré sa zameriavajú na horor a vydávajú aj významných zahraničných autorov, čo chce knižný gigant ako Dobrovský ponúknuť čitateľom hororovej literatúry, aby ich zaujal? Siahate po komerčnejšie orientovanej produkcii, tituloch označovaných v zahraničí za bestsellery, sledujete dosiahnuté predaje vo svete? Kde je kľúč k tomu, aby ste si povedali „toto budeme vydávať“?"

Osobne sa pri výbere nových titulov snažím nepozerať na to, či je kniha bestseller alebo akú má marketingovú podporu v krajine pôvodu. Siaham po textoch, ktoré ma zaujmú bez ohľadu na ich vek alebo komerčné zameranie; prvoradý je príbeh a čitateľská odozva. Výsledkom je, že vydávame nielen zahraničné bestsellery, ale aj o niečo náročnejšie žánrové tituly (napríklad John Langan alebo Stephen Graham Jones, ktorých vydanie pripravujeme na budúci rok) alebo klasiku (Dom na hranici, Ledove Hell, Psycho), ktorá v slovenčine buď vyšla už dávno, alebo vôbec nie.

Kto vyberá tituly a ako dlho dopredu máte naplnený edičný plán?

Desiat percent titulov vyberám ja, zvyšok sú odporúčania kolegov, priateľov a čitateľov. Čo sa týka edičného plánu, snažíme sa mať jasno približne trištvrte roka vopred, čo znamená, že napríklad už teraz vieme, čo vyjde v júni 2023.

Mám pocit, že väčšina kníh, ktoré ste doteraz vydali, sú hororové romány, ale pomaly sa rozvetvujete aj do iných subžánrov fantastiky. Je za tým nejaká koncepcia, alebo to môže byť tak, že horor v budúcnosti ustúpi predajnejším žánrom?"

Dôvod je jednoduchý. Chceme čitateľom predstaviť významné diela svetovej, a dokonca aj českej fantastiky, ktoré podľa nášho názoru na českom trhu chýbajú, a je nám jedno, či ide o horor, sci-fi alebo fantasy. Preto sme nedávno vydali napríklad klasiku Mučiteľov tieň, ktorá u nás naposledy vyšla v 90. rokoch a na ktorej pokračovanie sa českí čitatelia márne tešili, alebo Simmonsov Ílion. Horor je však vlajkovou loďou Fobosu a som presvedčený, že ňou aj zostane, keďže recenzie sú výborné.

Ak dobre počítam, vo vašom zozname je dvanásť kníh austrálskej spisovateľky Darcy Coatesovej. Je to vaša vlajková loď, akýsi Stephen King z Fobosu? A prečo ste si vybrali práve ju? Od začiatku láme rekordy v predajnosti, alebo čo je za tým?"

Na Darcy Coatesovú som narazil viac-menej náhodou v hlbinách internetu, keď som začínal v Dobrovskom a hľadal pre nás nových a zaujímavých autorov. Autorka už mala za sebou niekoľko kníh a takmer všetky sa stretli s pozitívnym ohlasom čitateľov, tak sme to skúsili. Priznám sa, že výsledok nás všetkých príjemne prekvapil a máte pravdu, že minimálne z hľadiska predajnosti je teraz Darcy Coates akýmsi naším Stephenom Kingom.

Nielen v temnej literatúre, ale aj v iných žánroch sú ženy spisovateľky v prevahe, aspoň čo sa týka našej tvorby. Priznám sa, že som sa nad tým veľmi nezamýšľala, takže si to neviem vysvetliť. Myslím si, že ani pre čitateľov nie je dôležité, či knihu napísala autorka alebo autorka, rozhodujúci je vždy príbeh, štýl, fantázia atď. Asi preto ani neviem odpovedať na otázku, čo spôsobuje, že ženy osviežujú horory. Ja sama pri čítaní fantasy žiadne rozdiely medzi pohlaviami nepozorujem. 😊

Ďalšia kniha, ktorá ma zaujala, je Nosná mŕtvola od Augustíny Bazterovej, a to hlavne kvôli úžasnej obálke, ktorá ma zaujala hneď na prvý pohľad a vyhlásila by som ju za obálku roka. A myslím, že v tom nie som sama. Ešte som ju nečítala, ale veľmi ma láka. Je pravda, že obálka dokáže predávať bez ohľadu na obsah (čím nechcem nič znižovať)? Aké sú vaše skúsenosti vo všeobecnosti a aká je vaša odozva na túto knihu?"

V mene mojich redakčných kolegov a našej úžasnej grafičky Adely ďakujem za pochvalu!

Vzdor otrepanej fráze „nesúď knihu podľa obalu“ je obálka pre predaj veľmi dôležitá. Nepovedal by som, že kniha stojí a padá s peknou alebo kontroverznou obálkou, ale bez nej je často ťažké osloviť čitateľov. Pretože tie, či chceme, alebo nie, často vyvolávajú prvý dojem. Takže je pravda, že niekedy môže výrazne zvýšiť predaj, ale tiež si myslím, že ak knihe chýba nejaká elementárna kvalita, nie je to dobré. Jednoducho, kde nič nie je, ani smrť neberie. 😊

Táto obálka je od Adely Korbelářovej, oplatí sa teda pre domáce vydanie zaobstarať novú obálku, alebo sa častejšie uchyľujete k prevzatiu pôvodnej obálky? Čo rozhoduje a aké sú s tým vaše celkové skúsenosti?"

Vždy, keď tvoríme edičný plán na najbližší polrok, rozhodujeme sa pre každý titul zvlášť, či sa oplatí zaobstarať si zahraničnú obálku, alebo bude lepšie, ak sa pokúsime vymyslieť a vytvoriť „lepšiu“, teda pre české publikum atraktívnejšiu, sami. Niekedy je originálna obálka taká skvelá, že by bol hriech ju nepoužiť. Inokedy však na prvý pohľad vidíme, že s originálom by sme to nedokázali, a tak si dáme prácu s vymýšľaním niečoho, s čím by sme boli spokojní. Myslím, že pomer je momentálne asi päťdesiat na päťdesiat.

Máte vo svojej produkcii autora, ktorý vás výrazne prekvapil z hľadiska predaja, alebo naopak, niekoho, do koho ste v tomto smere vkladali veľké nádeje a nepredal sa podľa vašich predstáv? Vydávate veľa hororov, ale predávajú sa vo všeobecnosti podľa vašich očakávaní, alebo majú navrch iné žánre?"

Prekvapivo to bol napríklad Darcy Coates, pretože taký úspech sme nečakali, alebo John Langan, ktorého štýl nie je pre veľa ľudí veľmi stráviteľný. Podobne nás v posledných mesiacoch príjemne prekvapil úspech spomínanej Augustíny Bazterovej a jej Významnej mŕtvoly, pretože to nie je práve ľahké čítanie, ale čitatelia si - pravdepodobne vďaka obálke - ku knihe našli cestu. Sklamaním pre mňa osobne bola napríklad Shadowland Petra Strauba. Kvalitný román kultového autora, navyše v skvelom preklade Petra Kotrleho, ale predaj bol slabý. Možno za to mohol fakt, že Fobos nemal v tom čase takú veľkú čitateľskú obec.

Ale inak sa nemôžeme sťažovať. Horor je z hľadiska čitateľskej obľúbenosti jedným z našich najobľúbenejších žánrov a sme na to hrdí!"

Najnovšie som od vás čítal knihu Ledové peklo od Johna W. Campbella, podľa ktorej vznikol kultový film Vec. Je to však tiež „archívny kúsok“, plánujete sa aj naďalej ponárať do vôd klasického hororu a fantasy?"

Ano, určite! Jedným z našich cieľov je priniesť na trh žánrové klasiky, ktoré boli zanedbané... alebo ktoré tu dlho nevyšli. Dokonca plánujeme menší projekt v rámci Fobosu, ale to si zatiaľ nechám pre seba. 😊 V každom prípade na budúci rok plánujeme nové vydanie Exorcistu, prvé české vydanie slávneho románu Lúpežníci tiel, ktorého filmové adaptácie z rokov 1956 a 1978 mám veľmi rád, alebo hororovú klasiku Spálené obete od Roberta Marasca. A som si istý, že som na veľa vecí zabudol...

Keď už sme pri tom, pod hlavičkou vydavateľstva Fobos vyšlo aj nové vydanie medzivojnového románu Jana Weissa Dom s tisíckou poschodí. Je o túto priekopnícku domácu fantasy záujem a plánujete ešte niečo v podobnom duchu?

Žiaľ, veľký záujem neevidujeme, preto zatiaľ neplánujeme ďalšiu podobnú knihu. Dom sme si vybrali aj preto, že nám bolo ľúto, že už vyše dvadsať rokov nevyšla, čo je pri takejto klasike neospravedlniteľné.

Knihy domácich autorov začali vychádzať vo Fobose, je to ďalšia cesta, ktorou sa chcete vydať?

Je to tak. Vo Fobose sme v auguste vydali skvelý hororový román Dominika Fialu Pravá modrá mačka a v spolupráci s českými autormi plánujeme pokračovať aj v budúcnosti. Takže ak má niekto z čitateľov tohto rozhovoru v šuplíku skvelý hororový, fantasy alebo sci-fi román, radi text zrecenzujeme. 😊

Na aké ďalšie subžánre sa plánujete zamerať? Zaujala ma alternatívna história NSA: Národná bezpečnostná agentúra, takže by som ocenil niečo ďalšie z tohto krídla, alebo to skôr smeruje k vydávaniu rôznych kníh previazaných so svetom J. R. R. Tolkiena, ktoré tiež ponúkate?

Úspešní sme boli s duchárskymi príbehmi a v tých budeme určite pokračovať. Rovnako sa budeme naďalej zameriavať na „oživovanie“ menej známych diel. Inak by som nepovedal, že sa budeme zameriavať na konkrétne subžánre. Ako som už spomínal, rozhodujúce bude, či sa nám kniha páči alebo nie.

Posledným autorom, na ktorého by som sa chcel konkrétne spýtať, je Dan Simmons. Teraz má vyjsť jeho opus Ílion, plánujete aj druhú knihu zo série *Olymp* alebo niečo iné?

Ano, Olymp by mal vyjsť v apríli budúceho roka. Ďalšie plány s Danom Simmonsom si zatiaľ radšej nechám pre seba, aby som neprezradil niečo, čo nechcem.

Vždy ma na Simmonsovi zaujímalo, že jeho jednotlivé knihy vydali „takmer všetky vydavateľstvá v tejto krajine“, v čom je problém? Sú práva kupované jednotlivo, nemá autor záujem o „svoju českú vydavateľskú značku“, alebo čo je dôvodom, že sa nikto nepokúsil o kompletné vydanie jeho diela v nejakom jednotnom dizajne?

Nie som si istý, aký je súčasný stav, ale pred pár rokmi to bolo spôsobené tým, že autorovo portfólio bolo z nejakého dôvodu rozdelené medzi viacero agentúr, preto napríklad Hyperion mohlo vtedy vydať Argo, Tmavé leto a Zimný prízrak u nás a Pustá duša u Mystery Pressu. Preto nebolo možné, aby jedno vydavateľstvo vydalo kompletné Simmonsovo dielo - kvôli rozdeleniu nebolo možné mať opciu na všetky ostatné knihy. Aká je situácia teraz, neviem.

Mám pocit, že značka Fobos z roka na rok zvyšuje produkciu vydávaných titulov, plánujete v tom pokračovať, alebo sú nejaké hranice, za ktoré nepôjdete?

Myslím si, že v súčasnosti sme na maxime našich personálnych možností, takže nepredpokladám, že by sme počet vydávaných kníh ďalej zvyšovali. Skôr by som sa teraz chcel zamerať na ďalšie zvyšovanie kvality produkcie a ešte starostlivejší výber titulov.

A na záver jedna otrepaná otázka: Na čo sa môžu čitatelia tešiť v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti?

Na všetky, samozrejme! Nie, budem konkrétnejší. Mojím tipom číslo jeden na prvú polovicu budúceho roka je nový Robert McCammon a jeho opus magnum Smrť pred úsvitom (Chlapčenský život), ktorý mi v mnohom pripomína najlepšie diela Stephena Kinga (najmä To alebo novelu Telo). Dospievanie v americkom malomeste na začiatku 60. rokov, zdanlivá idyla, ktorá sa čoskoro ocitne v troskách, tajomstvo, skryté nebezpečenstvo.

Tiež sa nesmierne teším na Strašidelné následky Ramseyho Campbella, zbierku poviedok, ktorú autor zostavil na mieru pre nás, druhý diel Knihy Nového slnka s názvom Zmierovacia spona, trochu komerčnejší, ale výborný horor či thriller Skryté obrazy od Jasona Rekulaka, alebo k prvým českým vydaniam klasiky, ako je spomínaná Invázia lupičov tiel alebo Koontzov raný román Priateľ (Rozbitý).

A vo vzdialenejšej budúcnosti sa neviem dočkať vysoko hodnoteného hororu Má zlomenú vec tam, kde má byť srdce od J. D. Barkera alebo vynikajúceho debutového sci-fi Miera od Nikki Erlickovej.

od Roman Bílek