Záhady města Kalus: Rozhovor s autorkou obrie RPG kampane

Mohutná mestská RPG kampaň Záhady města Kalus, ktorá ťa zabaví aspoň na 30 herných sedení, vyšla tento rok v našom nakladateľstve Mytago. Autorka Sparkle v rozhovore poodhaľuje špecifiká kampane a úsilie, ktoré za tvorbou stálo.

Detail produktu

Detail produktu

Detail produktu

Čo bolo impulzom pre napísanie tejto RPG kampane?

Pôvodne som rozohrala domácu kampaň v Kaluse so svojou hernou skupinou. Stručné reálie mesta Kalus už predtým vyšli v mojej prvej RPG príručke Neklidný Tauril a stále som mala chuť niečo v tom meste viesť. Kampaň sa mi ale natoľko zapáčila, že som si povedala, že ju skúsim spísať. Od tej doby ubehlo mnoho rokov, mnoho ďalších playtestových behov, a z pôvodného konceptu nezostal vo finálnej verzii kameň na kameni.

Prečo? Tá prvá verzia nebola dobrá? Ako vznikla potreba toho toľko zmeniť?

Človek sa za tie roky jednoducho posúva. Len čo bolo rozhodnuté, že kampaň vyjde knižne, začala som si robiť poriadnu rešerš s načítaním zahraničných diel. Z nich som si osvojila nové spôsoby rozprávania a zápisu, ale tiež sa mi tým prirodzene posunul vkus. Od tolkienovskej fantasy viac k weird a experimentálnu. Preto sa tiež Kalus od Neklidného Taurilu posunul svojím štýlom od klasickej fantasy viac k tej postmodernej.

Čím konkrétne sa Záhady města Kalus odkláňajú od klasickej fantasy?

Je toho viac. Prvá vec je estetika a spoločenská úroveň mesta – v nemagickej technológii je síce niekde na úrovni stredoveku, ale veľa vecí sa tu podarilo vyriešiť mágiou, a tak tu máme magické vynálezy a vymoženosti, ktoré občas predčia aj naše 21. storočie. A odráža sa to aj v kultúre mesta, kde môžeme stretnúť fenomény evokujúce modernú dobu – napríklad populárneho čarodejníka, ktorý okolo seba necháva poletovať magický kryštál, ktorý vyhotovuje jeho snímky – v zásade fantasy variant „selfíčkového“ influencera.

Druhá vec je to, aké témy sa v tej kampani všeobecne riešia a čo za typ zápletiek kampaň rozpráva. Nie je to čiernobiela fantasy, ktorá by sa štítila vážnych a dospelých tém. NPC tu riešia napríklad duševné choroby, závislosti, neprijatie v rodine a podobne. Nebojím sa ísť s týmito vecami do hĺbky.

Vychádzajú tieto prvky z tvojho osobného života?

Určite áno, a tiež z toho, čo vidím okolo seba, medzi svojimi priateľmi a známymi, čo si čítam a vidím v médiách. Hlavnou inšpiráciou pre kampaň pre mňa nebolo žiadne fantasy dielo, ale reálny život.

Ako sa dá také obrie dielo zvládnuť v jednom človeku?

Mala som na to veľa pomocníkov, konzultantov, betačitateľov. Bez nich by som to nedala. Každý nápad, ktorý sa v texte objavil, mi niekto skontroloval a pripomienkoval. Veľa som sa od nich učila, a potom som si už na podobné chyby dávala pozor.

Každý z tých spolupracovníkov kládol dôraz na niečo iné, jeden na štylistiku, druhý na stručnosť zápisu, tretí na logiku… na každý aspekt písania príručky som sa snažila mať aspoň jedného konzultanta, ktorý danej veci rozumel.

Neprotirečili si občas ich rady?

Áno, stopercentne. To bolo vždy veľmi vyčerpávajúce, ale to už k tomu patrí. Pokiaľ nad nejakou vecou nepanovala zhoda (napríklad pri radení kapitol to bolo komplikované), snažila som sa to diskutovať s ďalšími ľuďmi, prípadne mi nezostalo nič iné, než dať na vlastnú intuíciu a nejako rozhodnúť.

Na čo z tej kampane si najviac hrdá?

Na svoje NPC. Milujem vymýšľanie prepracovaných NPC a myslím si, že sa mi podarili. Betahráči na ne tiež reagovali veľmi priaznivo, tak to snáď nie je len v mojej hlave. Tiež mám radosť, že sa mi to podarilo urobiť dosť sandboxové, kde hráči nie sú tlačení do zápletiek nejakými arbitrárnymi príbehovými bodmi, pritom tam však zostávajú silné zápletky.

A čo naopak nedopadlo, ako by si si priala?

Hlavne financie. Takáto kampaň stojí veľa peňazí na výrobu a česká komunita bohužiaľ nie je dosť početná, aby sa takýto projekt dostal ľahko do zisku. Musela som to dotovať zo svojho a veľa práce na tom odviedli dobrovoľníci zadarmo. Veľa sa muselo šetriť, hlavne na grafike. Tá situácia našťastie bola o niečo lepšia než vtedy pri Neklidnom Taurile, takže určitý pozitívny posun tam je, ale stále to má ešte ďaleko od ideálu.

Máš nejaké prianie do budúcnosti pre tento projekt?

Rada by som, aby si čo najviac ľudí kampaň prečítalo a zahralo. Myslím si, že sa podarilo vytvoriť niečo naozaj hrateľné, teda vec, ktorá nie je len na prečítanie a do poličky, ale naozaj na hranie. Pri playtestoch sme si to, ja i hráči, veľmi užili a verím, že tú istú radosť kampaň ponúkne aj množstvu ďalších hráčov.

autor Karel Krajča