Hostina hrdinov: DnD kuchárska kniha pre tvoje dobrodružstvá

Vonku už niekoľko dní panuje počasie, ktoré človeka spoľahlivo pripraví o chuť vystrčiť nos z domu. Priložila som teda do krbu, pohodlne sa usadila a otvorila knihu, ktorú som si už niekoľko večerov sľubovala poriadne prelistovať.

Hneď ma ovanula známa vôňa papiera. Vždy som ju mala rada, ale táto kniha voňala snáď ešte o niečo intenzívnejšie. Ako by sama dobre vedela, koľko najrôznejších vôní sa na jej stránkach ukrýva. Pomaly som obracala hrubé, pevné listy a prezerala si nádherné ilustrácie a fotografie pokrmov. Bolo vidieť, že si na spracovaní knihy dal niekto naozaj záležať.

Na prvej strane ma privítala hostina, akú by som si po dnešnom dni rozhodne nechala páčiť. A na ďalších to nebolo o nič horšie. Ľudia, elfovia, trpaslíci aj polovičníci zjavne vedia, ako si dopriať dobré jedlo.

Zvlášť elfovia si na stolovaní potrpia. Ich stoly sa prehýbali pod misami s najrôznejšími lahôdkami a vôňa čerstvých byliniek sa miešala so sladkou vôňou ovocia. Jedna z elfiek mi ponúkla pohár vína, ktorý som samozrejme neodmietla. Bolo ľahké, príjemne sladké a voňalo po ovocí. Elfovia si na čerstvosť surovín a starostlivú prípravu potrpeli a na ich stolovaní to bolo znať. Nikto nikam neponáhľal, jednotlivé chody sa striedali v pokojnom tempe a každému sústu sa venovala takmer slávnostná pozornosť.

O niekoľko strán ďalej už bolo všetko celkom inak. Namiesto jemných chutí a vycibreného stolovania ma čakali poriadne porcie, výdatné pokrmy a plné korbele piva. Trpaslíci zjavne zastávajú názor, že dobré jedlo má človeka predovšetkým poriadne zasýtiť. A súdiac podľa množstva mäsa, ktoré sa predo mnou objavilo, brali túto zásadu veľmi vážne.

Prstami som prešla po hranách stránok a nechala ich jednu po druhej rýchlo prekĺznuť pod palcom. Medzi obrázkami najrôznejších pokrmov ma zaujala miska hustého chilli. To bolo presne niečo, čo by som si v tomto počasí dala. Poriadna porcia horúceho, voňavého jedla, ktorá človeka zahreje až do končekov prstov.

Z veľkého kotla nad ohňom sa šírila vôňa smaženej cibule. Pred ním stála mohutná postava, ktorá práve do kotla prisypala zmes korenia. Z rozpáleného kotla sa zdvihol štipľavý oblak a ja som sa okamžite rozkašľala.

Postava sa ku mne otočila. Až teraz som si všimla, ako hrozivo vyzerá.

„Prepáčte, vy pripravujete polovičnícke chilli?“

„Archánovo chilli,“ zavrčal.

„Výborne! Mám tu váš recept. Mohla by som sa pozrieť, ako ho pripravujete?“

Neodpovedal, ale keď sa znovu obrátil ku kotlu, pristúpila som bližšie. Archán prilial do kotla vývar, zmes dôkladne premiešal a pridal paradajkové pyré. Zarazila som sa a znovu nahliadla do receptu. Tu sa predsa píše pretlak. Skôr než som nad tým stihla viac popremýšľať, Archán sa rozhliadol.

„Kde mám to mäso?“

„Morčacie?“ spýtala som sa a zišla prstom po zozname surovín.

Archán sa ku mne prudko otočil.

„Polovičnícke!“

„No, ale tu píšu morčacie,“ namietla som a ukázala mu recept.

Vytrhol mi knihu z rúk. Jeho pohľad potemnel.

„To nie je moje chilli!“

„Ale je. Pozrite, dokonca je tu vaše meno.“

Archán v hneve zaštekal a prudko sa po mne zahnal. Len tak-tak som uskočila nabok. Skôr než som sa stihla spamätať, luskol prstami a od ohniska sa ku mne vyrútilo malé dračie stvorenie.

Dráčik sa rútil priamo na mňa s vycerenými zubami a ja som horúčkovito hľadala niečo, čím by som sa mohla brániť. Popadla som prvú vec, ktorú som mala po ruke. V poslednej chvíli som pred seba švihla drevenou varechou a dráčik sa do nej zahryzol.

Pevne som zovrela násadu a začali sme sa o varechu zúrivo preťahovať. Dráčik vrčal a odmietal svoju korisť pustiť. Nakoniec som varechou prudko šklbla doprava a stvorenie odletelo niekoľko metrov ďaleko, avšak aj s poriadnym kusom varechy v papuli.

S obhryzenou varechou v ruke som začala ustupovať pred rozzúreným Archánom, ktorý sa medzitým nebezpečne priblížil. Cúvla som až ku stolu a narazila doň chrbtom. Niekoľko podivných kryštálov sa zosypalo na zem a rozkotúľalo po podlahe. Archán si ich nevšimol a rázne vykročil ku mne. Vtom sa kamene rozžiarili, samy sa rozostúpili do kruhu a okolo dračieho bojovníka vyšľahli magické plamene.

Archán sa pokúsil preraziť ohnivú stenu, ale plamene ho zakaždým zahnali späť.

Chvíľu som neveriacky hľadela na žiariaci kruh. Potom som sa opatrne vrátila ku kotlu. Teraz už zostávalo len pridať morčacie mäso a nechať chilli pomaly prebublávať, aby sa všetky chute spojili.

Nabrala som si poriadnu porciu do drevenej misky, usadila sa a ponorila do nej svoju o niečo skrátenú varechu. Chuť bola výborná, plná výrazného korenia, ale vzápätí ma v ústach začalo poriadne páliť. Toto bolo snáď ešte ostrejšie než zuby Archánovho dračieho maznáčika.

V krbe zapraskalo poleno. Pohodlne som sa oprela do kresla. Chilli ma zahrievalo zvnútra tak dôkladne, že som začínala pochybovať, či vôbec potrebujem prikladať.

Chceš vidieť naše články v Googli častejšie? Pridaj si imago medzi preferované zdroje.