Recenzia knihy Sladký príbeh: Temná rozprávka bizarro literatúry

Niektorí z nás si možno pamätajú, ako si v detstve priali jesť len sladkosti. Ak je to aj tvoj prípad, budeš ďakovať osudu, že ťa od konca dúhy drží ďalej. Keď som sa dostala ku knihe Sladký príbeh, hovorila som si, že by to mohol byť celkom vhodný vstup do sveta bizarro literatúry. Ale nechať sa uchlácholiť názvom a prvými kapitolami je rozhodne chyba. Príbeh pôsobí ako rozprávka, číta sa plynule a rýchlo, má príjemne veľké písmenká, ale sladké rečičky mu dlho nevydržia.

Sally je deväťročné dievčatko, ktoré miluje volánikové šaty, pastelové farby a túži dôjsť na koniec dúhy. Verí totiž, že sa jej tam splnia všetky jej priania. Asi si z takého opisu dokážeš predstaviť, aký sladký tento príbeh naozaj je. A do akej temnej roviny vďaka tomu môže skĺznuť.

Keď sladkosti prestanú byť sladké

Nebudem prezrádzať konkrétne príklady toho, čo sa mi na príbehu páčilo. Predsa len ide o útlu knižočku a nechcem nikoho ochudobniť o jej prekvapenia. Bavil ma na nej predovšetkým spôsob, akým spája zdanlivo nezlučiteľné obrazy. Spočiatku je to hlavne úsmevné. Potom ale príde chvíľa, keď si človek povie: Toto bude prúser. A ten prúser naozaj príde.

Od polovice už príbeh prestáva byť len roztomilo bizarný a začína byť poriadne drsný. Nie vyložene úchylný alebo nechutný, ale krutý. Vezme nevinnú detskú predstavu a postupne ju dovedie k tomu najhoršiemu možnému výsledku.

Jednoduchý zostáva od začiatku do konca aj štýl rozprávania, iba jazyk spolu s dejom postupne pritvrdzuje. Kniha sa vďaka tomu stále číta rovnako ľahko a rýchlo, hoci to, o čom rozpráva, už má od rozprávky poriadne ďaleko.

Nový svet, nové poriadky

Premena sveta sa prirodzene odráža aj na jeho obyvateľoch. Sally ma spočiatku bavila svojou príjemnou detskou naivitou, postupne si však začína uvedomovať realitu okolo seba a o svoju bezstarostnosť prichádza. Nahromadenú frustráciu si potom vybíja napríklad na hovoriacich bábikách.

Ešte zaujímavejšie sú ale postavy, ktorých základné povahové črty zostávajú napriek okolnostiam takmer nedotknuté. Sallyin otec si zachováva svoj optimizmus a pri zaobstarávaní rodiny pôsobí, akoby si len odskočil do obchodu pre niečo pod zub. Sallyina matka sa zase ďalej stará predovšetkým o svoj porcelán a všetko ostatné akoby pre ňu bolo druhoradé.

Na konci do seba všetko zapadne

Najviac som bola zvedavá, ako celý príbeh dopadne. Kútikom mysle som stále očakávala, že sa nakoniec všetko nejako vyrieši. O to viac sa mi páčila záverečná pointa. Ukázalo sa totiž, že nič z toho, čo sa v príbehu dialo, nebolo náhodné. A jednotlivé prvky, ktoré sa sprvu mohli zdať len ako ďalšie bizarné nápady, do seba nakoniec výborne zapadli.

Verdikt

Ako prvé stretnutie s bizarro literatúrou mi Sladký príbeh nakoniec prišiel ako dobrá voľba. Do najväčších extrémov sa nevrhá hneď, ale necháva príbeh postupne gradovať. Vlastne ma ani nenapadá, čo by som príbehu výraznejšie vytkla. Ak čitateľ vie, do čoho ide, dostane podľa mňa presne to, čo od knihy očakáva. Musí teda očakávať drobnejší príbeh, zato dobre vypointovaný. Jednoduché rozprávanie, lež nápadité. A zároveň sa nebáť drsnejšieho čítania. Ak ti táto kombinácia sedí, bude ťa Sladký príbeh **baviť.