Beowulfove dobrodružstvá vo forme gamebooku

Vydavateľstvo Mytago vydalo adaptáciu klasického eposu Beowulf. Tentokrát sa na príbeh pozrieme v gamebookovej podobe!

Jonathan Green je nezávislý britský autor, ktorý má na konte viac ako 70 kníh. Je známy svojimi príspevkami do série Fighting Fantasy rolových hier a mnohých publikácií z Čiernej knižnice Warhammeru. Písal aj pre také rozmanité značky, ako Doctor Who, Star Wars: The Clone Wars, Sonic the Hedgehog, Judge Dredd a Teenage Mutant Ninja Turtles.

Najznámejší je vďaka svojej sérii herných kníhACE. Ako sám hovorí, obsahuje oldschoolové gamebooky, ktoré prepracúvajú klasické literárne diela. Snaží sa však do nich vniesť aj nečakané a moderné prvky. Takto spracoval napríklad príbeh Alenka v krajine zázrakov, Dracula alebo OZ.

The Beowulf: Monster Slayer Gamebook od Jonathana Greena prináša interaktívne dobrodružstvo podľa rovnomenného anglosaského eposu. Čitateľ sa ocitne v úlohe legendárneho hrdinu Beowulfa, ktorý čelí nebezpečným príšerám a rieši rôzne hádanky. Kniha obsahuje 500 herných odkazov, medzi ktorými sa skrýva množstvo šifier a naozaj veľa súbojov. Knižka v papierovej väzbe s rozmermi 160 x 110 mm je krásne skladná. Čiernobiele ilustrácie vo vnútri nakreslil Kevin Crossley.

Beowulf sa vydáva do krajiny Dánov, aby pomohol zlomiť kliatbu kráľa Hrotgara. Ide o netvora menom Grendel Grimslayer. Po zlikvidovaní Grendela sa Beowulf stretáva s mnohými ďalšími netvormi a príšerami. Kniha je plná napínavých bitiek, v ktorých musí Beowulf dokázať svoju silu. Pri niekoľkých príležitostiach čitateľ nahliadne do histórie - napríklad keď Beowulf rozpráva o svojich dávnych dobrodružstvách alebo počúva piesne o inom hrdinovi.

J. R. R. Tolkien, autor Pána prsteňov, sa inšpiroval starovekými epickými básňami, najmä Beowulfom. Tolkien si požičal nielen mená postáv a miest, ale aj slová a literárne postupy, ako sú aliteračné verše a básnické prirovnania, ktoré sú typické pre staroanglickú literatúru. Paralely medzi Tolkienovým dielom a Beowulfom sú zjavné aj v kultúre Rohirrimov, ich jazykových vzoroch a manieroch.

Aj keď Tolkien nevytvoril svoje dielo úplne originálne, brilantne spojil staroveké motívy s vlastnou predstavivosťou, čoho výsledkom je vytvorenie bohatého a jedinečného sveta Stredozeme. Tento prístup ukazuje, že veľkí autori sa vždy inšpirovali tými, ktorí prišli pred nimi, a že čítanie a pochopenie starovekých eposov môže byť užitočné aj pre súčasných spisovateľov. Ak aspoň trochu poznáte Hobita alebo Pána prsteňov, určite v nich nájdete stopy starej klasiky.

Prečítajte si rozhovor s prekladateľom knihy.

autor Jan Konečný