Epické rozprávanie o Berenovi a Lúthien bolo starostlivo zrekonštruované z Tolkienových rukopisov a po prvýkrát sa čitateľom dostáva do rúk ako samostatný kompletný príbeh. Fanúšikovia Hobita a Pána prsteňov sa tu opäť stretávajú s elfmi, ľuďmi, trpaslíkmi, orkami a ďalšími bytosťami Stredozeme.

Epický príbeh o Berenovi a Lúthien, ktorý bol starostlivo zreštaurovaný z Tolkienových rukopisov a po prvý raz predstavený ako súvislý a samostatný príbeh, opäť spojí fanúšikov Hobita a Pána prsteňov s elfmi a ľuďmi, trpaslíkmi a orkami a s bohatou krajinou a tvormi jedinečnými pre Tolkienovu Stredozem.

Príbeh o Berenovi a Luthien bol alebo sa stal základným prvkom vo vývoji Silmarillionu, mýtov a legiend Prvého veku sveta, ktoré koncipoval J. R. R. Tolkien. Po návrate z Francúzska a z bitky na Somme koncom roka 1916 napísal tento príbeh v nasledujúcom roku. Podstatný pre príbeh, ktorý sa nikdy nezmenil, je osud, ktorý zatienil lásku Berena a Luthien: Beren bol totiž smrteľný človek, ale Luthien bola nesmrteľná elfka. Jej otec, veľký elfský vládca, v hlbokom odpore k Berenovi mu uložil nesplniteľnú úlohu, ktorú musel splniť, aby sa mohol oženiť s Luthien. To je jadro legendy; a vedie k vrcholne hrdinskému pokusu Berena a Luthien spoločne olúpiť najväčšiu zo všetkých zlých bytostí, Melkora, zvaného Morgoth, Čierny nepriateľ, o silmaril.

V tejto knihe sa Christopher Tolkien pokúsil vyčleniť príbeh Berena a Luthien z rozsiahleho diela, v ktorom bol zakotvený; ale tento príbeh sa sám menil, pretože sa v rámci širších dejín vytvárali nové asociácie. Aby ukázal niečo z procesu, ktorým sa táto legenda o Stredozemi v priebehu rokov vyvíjala, vyrozprával príbeh vlastnými slovami svojho otca tak, že najprv uviedol jeho pôvodnú podobu a potom úryvky v próze a veršoch z neskorších textov, ktoré ilustrujú rozprávanie, ako sa menilo. Prvýkrát prezentované spoločne odhaľujú aspekty príbehu, a to tak v udalosti, ako aj v bezprostrednosti rozprávania, ktoré sa neskôr stratili.