Českými dejinami putujú zlomky karmínovočerveného kameňa. Nikto si ale nie je istý, či kedysi tvorili celok, či prinášajú šťastie alebo smolu, nikto doteraz neodhalil, kto je vyslal na ich bludnú púť. Len občas sa vynárajú z času a opäť v ňom mizne.

Napriek tomu ich návraty ani v dávnej minulosti, ani v čase, ktorú práve žijeme, neunikli pozornosti kronikárov karmínovočerveného kameňa, týchto podivných rybárov, pokúšajúcich sa polapiť ich tajomstvo do siete príbehov.
Toto je príbeh Bruna Zweigsteho, prvého rytiera Českej krajiny, přezývaného Bruncvík a jeho syna Otakara. Okrem rytierskeho výcviku, ktorým je "týral" Bruncvíkův otec Stillfred, sa im dostalo tej výsady, že je učil, a pomáhal im kráľovský alchymista a čarodejník Rolland z Arken, veľmi vzdelaný a tolerantný človek. Obaja rytieri prežili mnohé príkoria, ale aj úspechy a hlavne dobrodružstvo nielen v Prahe, na Morave, na slovenských a na Rusi. Stretli sa s lúpežnými rytiermi, čínsku princeznou, Nitrianskym Bane, ruskými Bojar a mnohých príslušníkov Starého národa, či už to boli bahníc, škriatkovia, víly, alebo nagyery a Balor.
Postavy tohto príbehu nemajú nič spoločné so skutočnými postavami českých dejín, snáď len tu a tam.
Kniha je doplnená statí Františky Vrbenský - Pátranie po Bruncvík a malým slovníčkom stredovekých nadávok.