Strach z neznámeho: Ako Lovecraft zmenil hororovú literatúru

"Najstaršou a najsilnejšou emóciou ľudstva je strach a najstarším a najsilnejším druhom strachu je strach z neznámeho."

Znepokojujúce tajomstvá pokrvných rodov, záhadné knihy plné zakázaných učení a hrôzy také neopísateľné, že už len pomyslenie na ne privádza človeka do šialenstva... Tieto prvky sa stali štandardnou súčasťou mnohých moderných hororov, no za ich popularizáciu je do veľkej miery zodpovedný jediný autor. Howard Phillips Lovecraft, ktorého meno sa stalo synonymom pre osobitý druh hororu, ktorý mnohých uchvátil.

Život a inšpirácia H. P. Lovecrafta

Howard Phillips Lovecraft sa narodil v roku 1890 v Providence, hlavnom meste Rhode Islandu v Spojených štátoch amerických a vyrastal ako veľký obdivovateľ gotických hororových príbehov Edgar Allan Poe alebo Robert Chambers. Ale v čase, keď začal písať samotný Lovecraft, na túto umeleckú formu už padol dlhý tieň prvej svetovej vojny. Ľudstvo bolo vystavené skutočnému teroru a fantastické umenie stratilo svoju príťažlivosť.

Vedecké prvky v Lovecraftových poviedkach

Lovecraft sa teda snažil nájsť nový druh hororu. Taký, ktorý by vychádzal z vedeckého pokroku jeho doby. Z tohto dôvodu sú jeho poviedky sprevádzané vedeckými prvkami, ktoré im dodávajú znepokojujúcu vierohodnosť. V poviedke Farba z vesmíru dopadne v blízkosti farmy zvláštny meteorit a zmení toto miesto na desivú nočnú moru. V iných prípadoch využíva vedeckú metodológiu ako formu rozprávania. Napríklad v knihe Hory šialenstva sú úseky rozprávania podané ako správy z antarktickej expedície, ktorá na ľadom pokrytých pláňach objaví veci, ktoré by bolo lepšie nechať navždy pochované. Napokon aj samotná matematika slúžila Lovecraftovi ako zdroj hrôzy, keď nemožné geometrické konfigurácie ničia myseľ všetkých, ktorí sa na ne len pozrú (Sny v dome čarodejníc)

Podobne ako najväčšie objavy tej doby, subatomárne častice a röntgenové žiarenie, aj sily v Lovecraftových príbehoch sú mocné, ale často neviditeľné a neopísateľné. Skôr než v rozpoznateľných príšerách, grafickom násilí alebo šokujúcich tabuľkách spočíva sila "lovecraftovského hororu" v tom, čo nie je priamo zobrazené, ale ponechané temným hlbinám našej predstavivosti.

Lovecraft vytvoril desiatky poviedok, noviel a básní, ktoré sa často odohrávajú v spoločnom fiktívnom kontinuu, s opakujúcimi sa postavami, miestami a mytológiou. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa všetko odohráva na pozadí Nového Anglicka v USA, avšak pod povrchom tejto zdanlivo obyčajnej reality sa skrývajú temní vládcovia, pre ktorých sú obyvatelia planéty Zem úplne bezvýznamní.

Pastorál: Temní páni na okraji reality

Lovecraftovi "praľudia" nie sú len obyčajnými božstvami (napokon, boh je obmedzený ľudský pojem), ale sú to prvotné sily, ktoré sa skrývajú na okraji reality, ako ju poznáme; napríklad Yog-Sothoth, "ktorý sa ako odporný sliz zmieta v jadrovom chaose za najvzdialenejšími hranicami priestoru a času, " je opísaný ako bytosť zložená z nespočetných žiariacich gulí. Je to mimozemská a nadprirodzená entita, ktorá existuje mimo bežného priestoru a času. Jog-Sothoth je vševediaci a všadeprítomný, a preto je ústrednou postavou rituálov a zaklínadiel, ktoré otvárajú bránu k zakázanému poznaniu a interdimenzionálnemu cestovaniu.

Ďalším príkladom sú tajomné bytosti s hlavou podobnou hviezdici, valcovitým telom pokrytým krídlami a zakončeným chápadlami. Označujú sa ako "Starší", boli jednou z prvých inteligentných rás na Zemi a vytvorili mnoho technológií a biologických tvorov. Ich tvorivosť presahovala ich vlastnú existenciu tým, že vytvorili amorfné, želatínové tvory s mnohými očami, ktoré slúžili ako robotníci a otroci. Časom sa však títo obrovskí, prispôsobiví a neuveriteľne nebezpeční "šogóti" vzbúrili proti svojim stvoriteľom, čím prispeli k pádu prvej civilizácie.

Najikonickejším Lovecraftovým monštrom je bezpochyby Cthulhu. Jeho hlavu tvorí masa chápadiel pripomínajúca chobotnicu, telo má mohutné, pokryté šupinami a končatiny zakončené pazúrmi. Chrbát je vybavený dračími krídlami a samotný Cthulhu je taký obrovský, že už len pohľad na neho vzbudzuje úctu. Prišiel na Zem z hlbín vesmíru dávno pred vznikom ľudstva a teraz spí v hlbinách Tichého oceánu a čaká na prebudenie, aby mohol priniesť skazu.

Tieto bytosti existujú mimo našich predstáv o realite, ich skutočná podoba je rovnako nevyspytateľná ako ich motívy. Prastarí ležia v temnote, sú ostražití a neustále pozorujú dianie na Zemi, ukrytí pod zemskou kôrou, ľadom alebo v hlbinách oceánov, počúvajú a čakajú na svoj čas, aby sa vrátili.

Lovecraftovi hrdinovia - často bádatelia, antropológovia alebo starožitníci - sa stretávajú s náznakmi ich existencie. Ale aj tieto nepriame záblesky stačia na to, aby zničili racionálnu myseľ. A aj keď postavy tieto desivé stretnutia prežijú, čitateľ neodchádza s pocitom triumfu, ale s pachuťou nekonečnej ľahostajnosti - s vedomím, že sme len bezvýznamné stvorenia vydané napospas nepochopiteľným silám.

Možno najväčšou silou, ktorú tieto bytosti mali, bola príťažlivosť, ktorou pôsobili na Lovecraftových literárnych súčasníkov. Lovecraft počas celého svojho profesionálneho života viedol plodnú korešpondenciu s inými spisovateľmi a nabádal ich, aby vo svojich dielach používali prvky a postavy z jeho mytológie. Odkazy na Lovecraftových bohov alebo tajomné zväzky tak možno nájsť v mnohých príbehoch jeho priateľov, ako napríklad Roberta E. Howarda a Roberta Blocha. Dnes sa tento spoločný vesmír nazýva Cthulhu Mythos, pomenovaný podľa Lovecraftovho legendárneho výtvoru.

Mýtus Cthulhu a Necronomicon

Ďalšiu významnú úlohu v mytológii Cthulhu zohráva kniha s názvom Necronomicon, v ktorej je opísaný dávny pôvod Cthulhu a ďalších Pastierov. Je to temná zbierka zakázaných vedomostí s magickou mocou, ktorá prináša neuveriteľné poznatky, ale aj šialenstvo a smrť. Sám Lovecraft spočiatku tvrdil, že ide o preklad skutočného arabského textu, neskôr však priznal, že text Necronomiconu nikdy neexistoval. Jeho úryvky sú zakomponované do Lovecraftových poviedok, ale nikdy neexistoval kompletný rukopis s potenciálom vytvoriť knihu. A tak si ľudia jeden takýto rukopis napísali sami. Od 70. rokov 20. storočia sa začali objavovať fyzické kópie Necronomiconu a jeho stránky sa stali náboženskými textami, kultovou záležitosťou alebo pre niektorých démonickým grimoárom. A tak sa Lovecraftova úplne fiktívna "Kniha mŕtvych" stala reálnym účastníkom mytológie Cthulhu.

Osobné názory a predsudky

Nanešťastie, Lovecraftov strach z neznámeho mal negatívny vplyv na jeho osobné postoje. Preto niektoré jeho diela môžu pôsobiť urážlivo, prezentovať hrubé stereotypy alebo rasizmus. Bohatý svet, ktorý vytvoril, však úplne prekonáva jeho osobné predsudky. Od jeho smrti sa mýtu Cthulhu chopilo široké spektrum autorov, ktorí tento podmanivý svet rozšírili o vlastné predstavy, sny a obavy. Pokračujú tak v Lovecraftovom odkaze a posúvajú hranice odvetvia známeho ako kozmický horor.

Vzdor svojmu literárnemu odkazu Lovecraft nikdy nedosiahol finančný úspech. Zomrel neznámy a bez peňazí vo veku 46 rokov - ako obeť smutnej ľahostajnosti vesmíru. Jeho dielo však inšpirovalo nespočetné množstvo poviedok, románov, komiksov, RPG, stolových hier a kultúrnych ikon. A kým budú ľudia cítiť hrôzu z neznámej budúcnosti, lovecraftovský horor bude mať pevné miesto v najtemnejších kútoch našej predstavivosti.

autor Petr Eller