Tiene Kraja: rozhovor s tvorcami filmu

Tolkienov svet v českých lúkach a hájoch je skutočne bohatý na kultúrny život. Skôr než Adolf Born dal Machovi a Šebestovej jazdu na zábradlí, ilustroval Hobita. To bolo už dávno, možno už v druhom veku… V roku 2020 vznikol fanúšikovský film Roh z Gondoru. Medzitým začali v malebnej krajine Orlických hôr vznikať prvé hobitie diery, ktoré sa neskôr rozrástli na celú dedinu Český Hobitín, vznikli 2 projekty na HitHite a nakoniec aj celý fanúšikovský film Tiene Kraja, ktorý mal premiéru tento rok a už si ho môžete pozrieť na YouTube. Dnes sa budem o Tienoch Kraja rozprávať s tvorcami, Svatoslavom Hofmanom a Jaroslavom Klejzárom.

Videl som film The Shire a nenechal som si ujsť film o filme. Rozhodne odporúčam obidva. Na konci som si želal, aby bol film dlhší a dej viac rozvinutý. A rozhodne to nemyslím ako kritiku, práve naopak - film ma prekvapil kvalitou kamery aj hereckých výkonov a úžasným scenárom, ktorý aj s obmedzeným rozpočtom vykúzlil napínavý príbeh, pri ktorom si želáte, aby ste pri ňom mohli chvíľu zostať.

Dramatické striedanie vidieckej poézie a bezstarostnej existencie hobitov s tajomným nebezpečenstvom ukrytým v tieňoch okolitých lesov je to, čo diváka zarazí na prvý pohľad. Stačí jeden hobitov krok z rozkvitnutej lúky do temného lesa a bezstarostná atmosféra je preč, diváka zrazu obklopí tajomná, miestami až hororová atmosféra. A čo by to bolo za príbeh Kraja, keby sa medzi hobitmi nenašiel rebel, či skôr rebelka, ktorá strká nos tam, kam nemá.

Ale už vás nebudem zbytočne otravovať a konečne autorov zahltím množstvom otázok. Na úvod nám tvorcovia prezradia niečo o sebe, aby sme sa mohli uistiť, že tvorcovia nie sú fantómovia, ale skutoční ľudia.

Jarda a Sváťa, ako do vášho života zapadá Krajina tieňov a Tolkienova Stredozem?"

Začneme hneď na úvod. Prečo príbeh o hobitoch, prečo nie možno príbeh o trpaslíkoch a elfoch?

J: Myslím si, a teraz budem hovoriť za seba, ale Sváťo bude asi súhlasiť, že obaja sa v niečom môžeme stotožniť s Tolkienovými hobitmi. Mám rád svoj pokojný čas, rád si zájdem do krčmy pokecať, ale zároveň sa mi zdá, že som akosi "iný", trochu ako keď sa štvorica vrátila z výpravy na Zeleného draka a už celkom nezapadla medzi ostatných. Navyše, hlavné Tolkienove príbehy sú zväčša písané z pohľadu hobitov, takže ponúkajú veľa priestoru pre fanúšikovskú literatúru. A keď stretnete blázna, ktorý si stavia nory na svahu za vaším domom, je to príliš silná kombinácia.

S: Nory v mojom prípade asi hovoria za všetko a podobne ako Jara sa najviac stotožňujem s hobitmi. Detstvo strávené v Šedých krajoch, kde čas stále plynie svojím pokojným tempom, ľudia stavajú senníky a kosia lúky kosami, lúky žiaria pestrými kvetmi a zo svahov vyskakujú potoky, bolo v mojom prípade priamym spojením s Krajom. Nory boli naozaj len doplnkom, takže som nepochyboval, že žijem v skutočnom Kraji, kam sa zvyčajne nezatúla trpaslík alebo elf, len občas človek.

V akom období Stredozeme sa príbeh odohráva? Aké knihy a filmy vás inšpirovali?

J: Všetci zasvätenci vedia, že medzi Bilbovým návratom z Osamelého vrchu a Frodovým odchodom do Roklinky uplynie veľa rokov. Na základe rôznych náznakov v Spoločenstve prsteňa, ako aj v Silmarillione a Nedokončených príbehoch sme sa pokúsili predstaviť si, ako môže prítomnosť Prsteňa a tých, ktorých priťahuje, ovplyvniť niekoho v Kraji okrem tých, ktorí sú súčasťou hlavného príbehu. Preto sme náš film zasadili do bližšie nešpecifikovanej časti Kraja v tomto období.

S: Skutočnosť, že sa príbeh odohráva v bližšie nešpecifikovanej hobitej dedine, je dosť zásadná. Hoci som sa pri tvorbe hobitích stavieb priamo inšpiroval filmami a ilustráciami v knihách (v oboch prípadoch sú za ilustrácie zodpovední výtvarníci Alan Lee a John Howe), preto som dedinu pomenoval Bohemian Hobbitin, v našom filme to nie je Hobbitin, čo môže byť pre niekoho trochu mätúce. Inšpirovali sme sa niektorými najlepšími filmovými postupmi, s ktorými pracoval Peter Jackson, ale inak sme sa snažili, aby vizuálna stránka bola naša vlastná a neštýlovali sme sa do existujúcich filmov.

Inšpirovali ste sa aj nejakými konkrétnymi hobitmi z Hobita alebo Pána prsteňov?

J: Postava Starého Trousila bola inšpirovaná hobitom spomínaným v Spoločenstvo, ktorý vraj obchodoval so Železným pásom a zásoboval ho tabakom. Chceli sme sa však z väčšej časti vyhnúť Tolkienovým postavám a vymyslieť vlastnú vložku.

Osobne sa mi veľmi páči úvod Spoločenstvo prsteňa, keď sa Tolkienov príbeh pomaly rozvíja a hobiti sú na začiatku svojej cesty. Po Kraji sa náhodne potulujú duchovia a hobiti, ktorí si neuvedomujú podstatu nebezpečenstva, sú opísaní ako "čudní ľudia", ktorí prechádzajú okolo. Okrem toho majú pokojní a usporiadaní Krajania hneď za dverami pomerne tajomný a dosť nebezpečný les, ktorému sa vyhýbajú. To všetko bolo pre mňa veľkou inšpiráciou pri výbere prostredia a tónu rozprávania, ktorý sme zvolili pre náš film.

Myslíte si, že ako Česi máme blízko k hobitom? Obaja pochádzate zo Sudet, vidíte nejaké paralely medzi hobitmi a obyvateľmi podhoria Orlických hôr a Broumovska?

J: Myslím, že sme im dosť blízki. Vždy sa bojíme, že nám niekto zvonku naruší naše teplé, vykúrené miesto doma pri peci, ale zároveň máme na všetko názor a všetkému vzdialene rozumieme. Ako Broumovčanka vnímam aj to, že veľa mladých a nádejných ľudí sa vracia do nášho rodného kraja, pretože korene, ktoré ich k nemu viažu, sú príliš silné. Prekvapivo pre mňa často platí - vo svete je dobre, ale doma je najlepšie v kraji.

S: Myslím si, že najväčšiu podobnosť vidím v tom, že starousadlíci žijúci v horách majú o niečo bližšie k prirodzenejšiemu spôsobu života a ten každodenný kontakt s prírodou a krajinou je tu evidentný. To je samozrejme typické pre mnohé oblasti, ale hory sú predsa len trochu viac chránené pred chaosom civilizácie. Stále tu môžeme vidieť veci, ktoré sa jednoducho časom veľmi nemenia, rovnako ako sa nemení život hobitov.

Svätý, postavil si český hobitín v záhrade svojej rodiny. Ako sa na tvoj nápad pozerali doma?

S: Musím povedať, že ma vo všetkom veľmi podporovali a pomáhali mi so stavbou a údržbou súpravy, ako len mohli. Keďže k nám počas covidu prišlo príliš veľa turistov a museli sme byť schopní ubytovať všetkých našich prispievateľov, ktorí si za odmenu vybrali nocľah v Hobitone, bolo to pre všetkých doma dosť vyčerpávajúce, ale myslím, že sme to zvládli dobre, aj keď to bolo miestami náročné.

Postavili ste už prvú Hobitiu dieru so zámerom natočiť fanúšikovský film? Alebo nápad na film prišiel neskôr?

S: Všetko to išlo tak trochu ruka v ruke. Pri prvej nore som vedel, že ju chcem použiť ako kulisu pre audiovizuálnu vec, potom som sa stretol s Jarom a ostatné budovy vznikli špeciálne pre film. Veľa som premýšľal o tom, kde bude kamera a ako sa bude pohybovať, a tiež bolo dôležité vedieť, kde budú herci, pretože bolo dôležité pracovať s prirodzenou perspektívou, aby sme vytvorili ilúziu skutočnej hobitej dediny.

Jardo, film je už nejaký čas na YouTube. Aké reakcie si videl? Prekvapilo ťa niečo?

J: Videl som väčšinou pozitívne reakcie, až ma to, priznám sa, dosť prekvapilo. Očakával som, že sa film mnohým ľuďom nebude páčiť. Jednak, že príbeh bude ťažšie pochopiteľný - pretože nápadov bolo veľa, ale rozhodne menej skúseností a zručností. Ale hlavne som sa obával, že pre zarytých fanúšikov Tolkiena môže byť správanie hobitov spolu s dejovou pointou príbehu o krajine tieňov príliš pritiahnuté za vlasy. Som rád, že ľuďom, ktorí to videli, sa vizuál a štylizácia páčia, pretože práca na nich si vyžiadala najviac času a talentovaných ľudí, ale som tiež rád, že niekto dokázal dešifrovať môj štýl rozprávania a zaujal ho aj príbeh.

Vzal si si z natáčania nejaký poznatok? Za čo by ste sa pochválili a čo ste mohli urobiť inak?

S: V mojom prípade to bola určite veľká skúsenosť, pokiaľ ide o prácu s filmovým vybavením a skúsenejšími kolegami z branže. Samozrejme, pri spätnom pohľade vždy môžete povedať, čo by ste urobili inak, ale myslím si, že sme pri natáčaní maximálne využili to, čo sme mali v tom čase k dispozícii. A bola to veľká skúsenosť z hľadiska toho, koľko ľudí sa na natáčaní podieľalo, veď na scéne bolo často v jednom okamihu dvadsať aj viac ľudí.

J: Myslím, že sme sa vždy dokázali nejako prispôsobiť situácii napriek našim malým skúsenostiam a finančným prostriedkom, aj keď sme každý vykonávali niekoľko profesií naraz. Napríklad aj napriek tomu, že sme každý natáčací deň menili scenár na kolene, podľa toho, čo sa nepodarilo alebo nestihlo, a v postprodukcii sme bojovali s nedostatkom pracovných síl, podarilo sa nám všetko urobiť a dokončiť. Som vďačný za to, koľko ľudí nám pomohlo dostať sa ku konečnému výsledku, najmä v Greylands, a ako veľmi to všetko pomohlo. Bol by som radšej, keby som sa pri natáčaní učil rýchlejšie, a možno by to celé prebehlo hladšie a netrvalo by to sto rokov, ale asi to tak býva.

Ako náročné bolo pre obyčajného človeka stať sa neobyčajným hobitom, skontrolovať toľko chlpatých hobitích nôh a uší?

S: Spočiatku to bolo do veľkej miery skúšanie a omyl. Pre hercov, ktorí mali dlhé vlasy, sme mali len tieto ušné koncovky, ale pre krátkovlasých hercov sme museli ich uši odliať sadrou a potom s pomocou spoľahlivého odlievača vyrobiť latexové uši, ktoré presne sedeli na to konkrétne ucho. Keďže tieto uši boli veľmi krehké, bolo potrebné vyrobiť viacero kópií. V postprodukcii bolo potom veľmi náročné pri farbení zladiť uši s farbou pleti, pretože na kamere to vždy vyzerá trochu inak. V prípade nôh sme to robili tak, že sme na nohy hobita v detailných záberoch nanášali vlasy a špinu, aby sme im dodali hobitov vzhľad. Zatiaľ čo na celých záberoch to nemuselo byť príliš detailné, pri detailných záberoch sme museli nohám venovať viac času, aby sme dosiahli prirodzený vzhľad.

Mali hobiti na čapovaní nejaké špeciálne pivo? A čo Dolanove listy?

J: Jedným z našich partnerov je pivovar Broumov, ktorý nám poskytol svoje pivo v sudoch a fľašiach, ktoré sme používali počas natáčania, pri odmenách pre prispievateľov a počas našej dotykovej noci. Som veľmi rád, že sme mohli použiť produkt spojený s mojou vlasťou.

S: Čo sa týka hobitích listov, použili sme kvalitný tabak a fajky, ktoré špeciálne pre film vyrobil pán Pavel Holub, ale pre účely filmu sme potrebovali pomoc s dymostrojom a vhodným osvetlením, aby dym lepšie vynikol.

Je vidieť, že film sa u českých divákov stretáva s nadšeným ohlasom. Chystáte sa s filmom vycestovať aj do zahraničia?

J: Sme opatrní, nechceme film nikomu vnucovať, pretože máme úctu k dielam Tolkiena a Jacksona a uvedomujeme si, že sa ponúkame širokej fanúšikovskej základni, ktorá sama generuje úspešné fanúšikovské diela. Myslíme si však, že projekty, ako je ten náš, nevznikajú až tak priamo - teda nie na základe konkrétnych lokalít a prostredí. Uprednostnil by som, keby si Tiene Kraja našli vlastnú cestu k bláznom v Tolkienovom svete, ak o to majú záujem. Anglické titulky k filmu sú už na YouTube a plánujeme aj verzie s titulkami v iných cudzích jazykoch.

V featurette o filme sa dosť podrobne rozpráva o tom, koľko práce, ale aj radosti si natáčanie filmu vyžiadalo. Plánujete v blízkej budúcnosti ďalší fanúšikovský film, či už s tematikou Hobita alebo inou?

J: Do Krajiny tieňov sme sa pustili v jedinečnom období nášho života, keď sme mali veľa času, energie, žiadne záväzky a všetko okolo toho bolo, povedzme, ešte cenovo dostupné. Neviem si predstaviť, že by sme ešte niekedy robili takýto projekt.

S: Ani ja si neviem predstaviť fanúšikovský film v takomto rozsahu, pretože do takejto veci sa musíte ponoriť na dlhý čas, a ako hovorí Jara, v našom prípade to bolo špecifické obdobie života. Určite chcem v nakrúcaní pokračovať, ale postupom času som zistil, že ma viac láka nakrúcanie v prírode, kde je toľko skutočného kúzla, že nemusíte utekať do žiadneho fiktívneho sveta. Myslím si totiž, že naozaj žijeme v Stredozemi, len ju často prehliadame.

Pavla Žižková