Terry Pratchett: Život v poznámkách pod čarou

Terry Pratchett bol mimoriadne plodný autor. Len zo Zeme vyšlo štyridsaťjeden príbehov a bežne napísal dve, niekedy aj tri knihy ročne. Jednu však nikdy nedokončil - svoju vlastnú biografiu. V roku 2015, keď ho degeneratívne ochorenie mozgu definitívne premohlo, stihol svojmu osobnému asistentovi Robovi Wilkinsovi nadiktovať približne 24 000 slov, ktoré sa dostali do roku 1979. Odtiaľ to už bolo na Wilkinsovi.

Výsledkom jeho niekoľkoročnej práce je zábavný a miestami dosť bolestný intímny pohľad na slávneho spisovateľa, popretkávaný osobnými postrehmi a zážitkami. Nie je to bezuzdná glorifikácia a Terry Pratchett z knihy vychádza ako človek, ktorý vynikal v mnohých veciach - od včelárstva a výroby medoviny až po záhradkárstvo, handrkovanie a vozenie ľudí po bielych. Zo stránok však najviac dýcha dojem človeka, ktorý skutočne miloval to, čo robil.

Keďže sa mu už počas písania jednej knihy v hlave liahol dej ďalšej, zostalo mu v nej veľa útržkov textu a nápadov. Niekoľko z nich v knihe oživuje Rob Wilkins, ale druhého Christophera Tolkiena sa nedočkáme; Pratchett si v závete výslovne želal, aby všetky nápady boli zničené (štýlom - parný valec v mene Lorda Jericha) a nikto iný ich neprepisoval. A asi je to tak dobre, Terry Pratchett by mal byť len jeden. Ale ako povedal jeho blízky priateľ Neil Gaiman: "Spisovatelia majú túto výnimku - kým nás čítate, nie sme mŕtvi."