Román Klára a slnko je spoveďou vyradeného robota menom Klára, ktorý je obdarený pokročilou umelou inteligenciou a pozoruhodnými pozorovacími schopnosťami. Klárina úloha spočíva v tom, aby sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia starala o dospievajúce dieťa, ktoré si ju vybralo v obchode. Ako výnimočný robot však Clara dostane výnimočnú úlohu - starať sa o vážne choré dieťa, na ktoré neexistuje liek.

V príbehu vyrozprávanom jazykom poznačeným zvláštnosťami v Klárinom vnímaní a vyjadrovaní reality Ishiguro opäť potvrdzuje svoje literárne majstrovstvo. Prenikavo jednoduchými slovami vytvára klamlivo zložitý obraz skôr súčasného než budúceho ľudstva. Clara v ňom figuruje ako produkt civilizácie, v ktorej bežný, technologicky nezdokonalený ľudský život čoraz viac pripomína minulosť, ktorá bude čoskoro definitívne prekonaná, alebo poľutovaniahodný omyl.

Vďaka rafinovanosti, s akou Ishiguro vťahuje čitateľa do Klárinej snahy pochopiť, ako ľudia vlastne fungujú, román prekračuje hranice obyčajnej sociálnej kritiky, satiry či alegórie. Podobne ako Ishigurove predchádzajúce prózy, aj Neopúšťaj ma síce patrí do žánru science fiction, ale jeho nový román oveľa viac pripomína tú tragikomickú, tú melancholickú rozprávku. Príbeh o ľudskom svete závislom od neľudského slnka, v ktorého meniacom sa svetle sa dospelí často zdajú byť viac deťmi ako deťmi a roboti viac ľuďmi ako ľuďmi.