Stranger Things: koniec seriálu, začiatok čítania

Tak je to za nami. Už druhý mesiac vieme, ako dopadla piata séria. Kto pri zmienke o Upside Down netuší, o čom je reč, tak už asi pekných pár rokov žije v jaskyni bez internetov, sociálnych sietí a médií.

Od roku 2016 sme mali možnosť pravidelne usadať pred Netflix v očakávaní nových sérií seriálu Stranger Things. Určite sa nájdu takí, ktorých to k obrazovkám nepritiahlo, pre mnohých sa však seriál stal fenoménom a nedočkavo čakali na každú ďalšiu sériu.

Bohužiaľ – alebo skôr chvalabohu – sa mi podarilo vyhýbať sa seriálu až do minulého roka – potom som bola donútená počas krátkej doby zhliadnuť všetky štyri série, pretože a to citujem: „Je tam skvelý dlhovlasý metalista, čo s kamarátmi hrá dračák, to sa ti bude páčiť!“ A nakoniec to bola pravda – síce sa postava Eddieho do deja dostala až neskôr, sympatický Pán jaskyne mi ale prirástol k srdcu, rovnako ako sa to podarilo malej partičke nerdov, ktorá sa hrala na hrdinov už od prvej série, a určite aj vďaka tomu sa im celkom darilo v zachraňovaní sveta.

Keďže Netflix chcel tento populárny fenomén zakončiť vo veľkom štýle, poslednú radu sme dostali nie v dvoch, ale dokonca v troch dávkach. Časť vyšla v novembri, časť v decembri a záverečná, viac než dvojhodinová epizóda mala premiéru na Nový rok.

Posledná séria sa odohráva v roku 1987, keď sa naši hrdinovia snažia nájsť hlavného záporáka Vecnu a nadobro ukončiť jeho existenciu. Medzitým sa ich domovský Hawkins ocitá v karanténe a Eleven sa musí ukrývať pred armádou a doktorkou Kay, ktorá má na ňu spadnuté.

Čo viac o piatej sérii napísať a pritom nehýriť spoilermi (čo ak to tu ešte niekto nevidel)? Neviem ako tebe, ale mne sa to v konečnej fáze páčilo. Samozrejme, mohlo to byť lepšie, temnejšie a ešte epickejšie, ale tak, ako to autori uzavreli, ma to vlastne nijako zásadne neuráža.

Čo mi príde rozhodne ako veľké plus, je, že sa postupne dozvedáme, ako samotné Upside Down a Vecna vznikli, čo nám dodáva odpovede na otázky, ktoré si mnohí z nás kládli už počas sledovania predchádzajúcich sérií.

Čo mi v piatej rade prišlo celkom očividné a rozhodne stojí za zmienku, bol fakt, že tvorcovia sa celkom zjavne báli zbavovať niektorých postáv, čo je tak trochu škoda. Nie že by som všetky hlavné postavy chcela nutne v závere odpraviť. Keď ale divák sleduje, ako sa postavy ocitajú v rôzne vážnych nebezpečných scénach, kde im reálne hrozí smrť alebo iné vážne dôsledky, a oni zo všetkého ladne vykľučkujú za cenu pár modrín alebo škrabancov, tak to trošku obrusuje mieru strachu, ktorý by o svojich obľúbencov mohol divák mať. O čo dramatickejšie a emóciami nabitejšie by potom to finále mohlo byť, keby…?

Možno by to bolo odviedlo pozornosť fanúšikov od všeobecného hejtu epizódy 7 a Willovho coming outu, ktorý preletel internetom (a ktorý mi napríklad vôbec neprišiel taký samoúčelný, naopak si myslím, že bol nosný pre Willov vývoj aj pre úspech celej záverečnej výpravy). To sa už ale dnes nedozvieme a musíme sa uspokojiť s tým, čo nám Netflix naservíroval.

Podčiarknuté a sčítané: za mňa to má svoje muchy (ten scenár mohol byť lepší), ale je to pozerateľné zakončenie príbehu, ktoré fanúšika poteší, a vizuálne je to stále pecka dokreslená hudobným výberom svojej doby, čo ulahodí aj uchu. Ak by som stretla niekoho, kto Stranger Things ešte nevidel, určite by som mu seriál odporučila.

Keby sa ti však podobne ako mne ešte nechcelo s Hawkinsom a jeho obyvateľmi lúčiť, nezúfaj! Na Netflixe síce skončil, to však neznamená, že sme mali tú česť so všetkými príbehmi tohto sveta. Sú tu ďalšie možnosti – existuje množstvo kníh či komiksov, ktoré len čakajú, kým sa do nich pustíš, a ešte chvíľu tak môžeš vo svojom obľúbenom univerze pobudnúť.

Z knižiek vracajúcich sa do seriálového prostredia som sa zatiaľ pustila do knihy Stranger Things: Dustinův experiment, ktorej príbeh sa odohráva medzi 3. a 4. sériou. Hlavným hrdinom, ako názov napovedá, je Dustin bojujúci s nástupom na strednú školu a zmenami, ktoré to do jeho života prináša. Jeho priateľstvá sa otriasajú v základoch, na vedeckú súťaž sa s ním Mike ani Lucas nechcú prihlásiť – nič nie je ako predtým. A tak sa Dustin odhodlá a na súťaž sa prihlási sám. Napriek tomu, že je dielko ako young adult cielené na mladších čitateľov, užila som si ho veľmi. Dustin je sympaťák a s jeho boľačkami sa čitateľ dokáže stotožniť.

Výrazným benefitom je potom Dustinova interakcia s Eddiem a my sledujeme, ako sa ich priateľský vzťah prehlbuje. Už len kvôli tomu stojí za to zainvestovať a knižku si zaobstarať. Hlavná zápletka v podobe vedeckého experimentu a záhady, ktoré Dustin so svojimi novými známymi na súťaži vyrieši, je potom len čerešničkou na torte tohto literárneho zážitku.

Z ranku komiksov sa mi potom do rúk dostal útly zošitok Stranger Things: Druhá strana, ktorý sa vracia späť k prvej sérii a ukazuje čitateľovi, čo zažíval Will Byers v Upside Down počas doby, ktorú tam strávil prvýkrát. Komiks nie je žiadnym novým epickým dobrodružstvom, ale pre fanúšika seriálu je pekným doplnkom ukazujúcim Willov pohľad na udalosti. Čo ma potešilo, bolo prelínanie s Dračím doupětem, čo pekne odkazuje aj na samotný seriál. Kresba bola úmerne temná téme a dielko sa čítalo jedným dychom ako správne oddychové čítanie.

Verím tomu, že ďalšie knihy a komiksy zo sveta Stranger Things budú skrývať obdobne zábavné nové dobrodružstvá, stačí si len vybrať to, s ktorým začneš práve ty. Hodíš si na to so mnou kockou?