Recenzia komiksu Kostky - Srdceryvná fantasy
Nedávno sme s kamarátom rozoberali Mágy od Lva Grossmana – dekonstrukciu žánru od niekoho, kto očividne nenávidí tropy magických škôl a v noci ho budia sny o planúcich Rokfortoch. Na stránkach jeho kníh horia nesympatické karikatúry ľudských bytostí a hoci ide o fascinujúce čítanie, hlavný dojem, ktorý som si z neho odniesol, je ten, že autor má vážny problém, o ktorom by sa s niekým mal porozprávať.
Keď som čítal Kostky - Srdceryvná fantasy, mnohokrát som si na Mágy spomenul. Obe diela totiž posúvajú obľúbený žáner a jeho tropy inam. V prípade Kostek deti s nukleárnymi prútikmi nahrádza originálny a veľmi zaujímavý pohľad na mix isekai a LitRPG. K tomu dopĺňajú mix trochu klasických Dungeons & Dragons, trochu Tolkiena a poriadna kopa originálnych podivností.
Na každej stránke je vidieť, že Kieron Gillen, autor scenára, je obrovský nerd, ktorý si v kobkách nakreslených na štvorčekovanom papieri poctivo odslúžil mnoho rokov. Ocenil som obrovské množstvo dosť obskúrnych referencií a je mi jasné, že minimálne rovnaké množstvo mi uniklo. Kostky totiž, na rozdiel od Mágov, nepristupujú k téme z pozície nenávisti, ale z pozície lásky k žánru a k RPG – aj napriek tomu, že samotný príbeh je všetko, len nie láskavý.
Keď mal Sol a jeho priatelia šestnásť, zorganizoval pre nich Sol špeciálnu hru ala Dungeons & Dragons. Vo chvíli, keď hráči hodili kockami, zmizli zo sveta. O šesť mesiacov neskôr sa vrátili – bez Sola, zranení na tele i na duši, s traumou, o ktorej nedokázali hovoriť.
O dvadsaťpäť rokov neskôr sa im kocky dostávajú do rúk znova. A oni sú späť.
Vo svete Kostek sa stávajú mocnými hrdinami. Diplomatkou, ktorá dokáže jazykom ovládnuť kohokoľvek. Hackerkou poháňanou vílím zlatom. Obchodníčkou s bohmi, ktorá si môže kúpiť zázraky. Rytierom, ktorého žiaľ je zbraňou i prekliatím. Bláznom, ktorého od násilnej smrti delí len nadprirodzené šťastie.
A späť je aj Sol. Nechce byť sám. Takže pre svojich priateľov pripravil ďalšiu hru.
Odísť je jednoduché. Stačí, aby si to všetci priali…
Lenže pod povrchom hrdinských alter eg sa skrývajú stále tí istí traumatizovaní dospelí, ktorí si nesú nielen tiene minulosti, ale aj novú záťaž, ktorú im nadelilo dospievanie v skutočnom svete. V ich životoch sa medzitým nahromadili straty, zlyhania a viny, ktoré ani moc čarovného sveta nedokáže úplne vymazať. Naopak im nastavuje zrkadlo.
A práve to robí z Kostek tak úžasný komiks. Podivné fantastično mechanických pruských drakov a zombíkov komunikujúcich v binárnom kóde je vyvážené až príliš uveriteľnými a skvele vykreslenými postavami. Obe časti sa navzájom dopĺňajú, takže výsledok je oveľa, oveľa viac než len súčet svojich častí.
Zážitok ešte podčiarkuje absolútne brilantná kresba Stephanie Hansovej. Je ponurá, atmosférická a skvele sa prispôsobuje deju. Počas akčných scén je plná kontrastu, agresívna červená prýšti z tmavého okolia. Melanchólia naopak hrá s doplňujúcimi sa tlmenými žltými a oranžovými odtieňmi.
Každých pár strán sa objaví scéna tak pôsobivá, že by som sa nebál ju zväčšiť, zarámovať a zavesiť nad posteľ v izbe pre hostí.
Ak ti to stále nedošlo, Kostky sú skvelé a ak máš aspoň minimálny vzťah k hrám na hrdinov, tak ide v podstate o povinné čítanie. Sú inteligentné, dospelé, akčné, fantastické, dojímavé a smutné. Sú krásne a zaslúžia si miesto v tvojej knižnici.
Mimochodom, Kostky majú svoju vlastnú hru na hrdinov, v ktorej sa aj ty môžeš proti svojej vôli ocitnúť uväznený v hre na hrdinov – a ak všetko dobre pôjde, mohla by sa objaviť aj u nás v obchode. 😉
autor Ondřej Mráz
