Recenzia knihy Kníhkupectvo a kostný prach
Ešte predtým, ako Viv Ork zavesila meč na klinec a otvorila si kaviareň, prepadla kúzlu podmanivej vône papiera a atramentu a čítanie sa stalo jej hlavnou záľubou. Travis Baldree sa vracia s prequelom odohrávajúcim sa vo svete Legendy a latte, v ktorom sa posúva o celých dvadsať rokov späť, na samý začiatok Vivinej bojovníckej kariéry.
Na druhej strane sa netreba obávať, že by si nezasvätený čitateľ nemohol prečítať Knihomoly & Prach z kostí bez toho, aby si predtým dal tú námahu a prečítal Legendy & Lattes - knihy sa dajú čítať aj samostatne. Avšak čitateľa, ktorý sa s Viv spriatelil už skôr, potešia niektoré pasáže, v ktorých sa stretáva so starými priateľmi, a o to viac si príbeh užije. Dáva nám to tiež podnet na zamyslenie sa nad Viviným vývojom - v Kníhkupectve je jej identitou stále žoldnierka a bojovný duch, no v Legendách sa to mení a posúva, čo obom knihám dodáva určitú hĺbku, ktorú by sme ako čitatelia možno nečakali.
Naša hrdinka je súčasťou Rakemovej skupiny Havranov a hneď na svojej prvej výprave, keď sa chce vďaka prílišnej túžbe oháňať sa mečom vysporiadať so všetkými kostlivcami okolo seba, preceňuje svoje sily a končí s vážnym zranením, z ktorého sa len tak nevylíže. (Neviem prečo som si pri scéne, keď Viv kosí jedného kostlivca za druhým a počíta zásahy, spomenul na film Pán prsteňov, kde Gimli a Legolas súťažia, kto z nich zlikviduje viac nepriateľov). Jej kolegom neostáva nič iné, len ju nechať naložiť na voz a odviezť do mesta Šerak, kde ju ubytujú u známeho hostinského a zaplatia za služby lekára, ktorý ju očistí, kým budú pokračovať v pátraní po nekromantke Varine.
Ako strašné a nudné miesto, na ktorom sa ocitol pes, ktorý očividne zomrel! To určite platí pre mladú orku v rozkvete síl, ktorá túži len po svojom osude mocnej bojovníčky. Zdalo by sa, že toto je pre Viv koniec, a predsa je len začiatkom. Pri obhliadke nezriedkavých atrakcií mesta objaví úplnou náhodou okrem vyhlásenej pekárne trpaslíka Mayleeho aj malé zapadnuté kníhkupectvo vedené krysou Fernou, ktorá jej odporučí knihu na skrátenie dlhého času, ktorú si Viv nakoniec vezme a po návrate do hostinca sa rozhodne dať jej šancu. Hoci si spočiatku myslí, že je to zjemnená zábava, nakoniec ju kniha tak pohltí, že si ani nevšimne jedlo, ktoré si dáva do úst, a po jej dočítaní sa vráti do kníhkupectva za Fernou, aby za knihu zaplatila (načo si so sebou brať peňaženku, keď idem objavovať nové miesto, že?) a odniesla si domov ďalší úlovok, pretože teraz má veľa času. S jednou z nich by dokonca mohla prežiť rekonvalescenciu - vďaka bohom za knihy!"
Medzi nami, ako človek, ktorý strávil desať rokov svojho života prácou v kníhkupectvách, si nie som úplne istý, či by som bol schopný okamžite odporučiť vhodnú knihu zákazníkovi, ktorý vtrhne do môjho obchodu a hádže okolo seba hromadu kníh, a zároveň s dotyčným nadviazať priateľstvo - takže všetka česť Ferne, že dokázala presne toto, napriek všetkým tým peprným výrazom, ktoré jej vychádzajú z úst (alebo sú to ústa? Kto vie, aký je správny terminus technicus pre túto časť tela u potkanov?).
Náhodná návšteva teda nebude jediná; Viv sa vracia po ďalšie a ďalšie čítanie, ktorým by zabila veľké množstvo voľného času, ktorý teraz má. Netrvá dlho a s majiteľom kníhkupectva uzavrie obojstranne výhodnú dohodu, vďaka ktorej nová vášnivá čitateľka dostane svoju dávku kvalitnej literatúry na mieru a na oplátku pomôže majiteľovi obchodu, ktorý je na pokraji bankrotu, najprv s drobnými opravami, ktoré sa však časom zmenia na poriadnu rekonštrukciu a zlepšia kníhkupectvo natoľko, že doň pomaly začnú opäť prichádzať platiaci zákazníci.
Nanešťastie, slnečný, ospalý každodenný život Šeráka musí niečo pokaziť - miestny pokoj naruší záhadný cudzinec, ktorý navštívi obchod a vystraší Fernu a jej domáceho miláčika Perkelta (rozkošná kombinácia kožušiny a peria - ktorý sa nevie nabažiť mačiek, grifíny sú zrejme dobré aj na knihy) a Viv sa s ním neuvážene pustí do kríža, čo jej liečeniu neprospieva a jej ošetrujúci lekár je z toho mimoriadne nešťastný - napriek tomu sa pacientke dostane náležitej starostlivosti a môže sa vrátiť k práci na svojom uzdravení a projekte na záchranu kníhkupectva.
Aj keď incident na chvíľu oživí ospalú atmosféru malomesta, jeho život sa veľmi rýchlo vráti do zabehnutých koľají a Viv sa môže opäť naplno venovať svojmu obchodíku, čítaniu a novým priateľom (je veľmi príjemné stretnúť známu tvár, s ktorou sme sa už stretli na stránkach Legendy a latte). Dokonca si môžeme občas prečítať úryvky z literárnych skvostov, ktoré Ferna odporúča. Neviem ako vy, ale moje čitateľské ja by určite nebolo proti, keby niektoré z týchto titulov vyšli aj na našom knižnom trhu; nadhodené kúsky znejú naozaj veľmi lákavo a boli by ako stvorené na popoludňajšiu kávu.
Na scénu sa, samozrejme, vráti náš známy/neznámy cudzinec a Viv sa ešte dočká prekvapivej dávky dobrodružstva, tajomstva, akcie a kostí, a dokonca sa nakoniec objaví aj nejaký ten boj (čo nie je na škodu, už teraz musí pravidelne trénovať, aby nevypadla z formy - veď čítanie naozaj neudržuje svalstvo). To všetko je podávané okorenené predajom kníh, sladkými chlebíčkami, letnou romantikou, výletom k miestnemu škriatkovi a "vlhkými" knihami. Čo je rozhodne viac, než Viv očakávala, že nájde na tejto strane sveta.Myslím, že viac netreba dodávať, choďte, prečítajte si ju sami. Kniha je krásna, čitateľná a pre mňa prekonala aj Legendy a latky - už dlho sa mi nestalo, že by som román dočítala do 24 hodín od jeho kúpy. A o tom to je - ak chcete "feel good" príbeh plný kníh, priateľstva a dobrodružstva s jemne naznačenou romantikou, ktorá vyslovene pohladí po duši, ale vaše nerdské ja chce k tomu aj vlastnú porciu mečov, čarov a dávku akcie, toto je pre vás to pravé. Navyše spôsob, akým sa veci vyvinú, mi pripadá taký príjemne realistický, žiadny happy end so všetkým, vďaka čomu sa mi kniha páči o to viac.
Ak by som mala knihe niečo vytknúť, bolo by to pár drobných chýb, ktoré unikli redakcii - nič však vyslovene do očí bijúce, a neologizmus sakrálne (namiesto sarkasticky na str. 62) bol vyslovene zábavný a možno by Ferna nemusela používať toľko nadávok - nejako sa to k sčítanej kníhkupkyni nehodí, ale to je len môj názor a časom som si na jej jazyk zvykla a naučila som sa aj nejaké nové nadávky.
Na príbehu som si teda nemohla nevšimnúť, že mám úplne primeranú a nefalšovanú lásku ku knihám a práci s nimi. Ako som už spomínala, sama som roky pracovala v kníhkupectvách, a preto som mala pocit, že postavou Ferny autorka vzdáva takú poctu všetkým dobrým kníhkupcom, ktorí svojimi kvalitnými knižnými tipmi šíria lásku k písanému slovu ďalej. A to je určite krásna a zmysluplná práca, ktorú môžeme všetkým kníhkupcom okrem vianočného obdobia snáď len závidieť (aj keď, prekvapivo, práca kníhkupca nie je o čítaní počas pracovnej doby, hoci by sme to, samozrejme, všetci chceli).
Po prečítaní epilógu nám teda ostáva len dúfať, že nás autor čoskoro poteší ďalším titulom zo sveta, kde orkovia kladú knihy, kávu, sladkosti a priateľov na vysoké priečky svojho zoznamu priorít. A ak ste tak ešte neurobili, dožeňte aj Legendy a latté, aspoň vám čakanie na pokračovanie rýchlejšie ubehne.
autorka Jana Mrkvicová
