Bitka piatich armád - recenzia epickej stolovej hry pre dvoch hr
Predtým, ako sa pustím do analýzy Bitvy piatich armád, nezabudnem spomenúť jej staršiu sestru - príbehu Stredozeme. Samotná hra vás nenápadne tlačí k prehrávaniu scén z kníh a filmov. Spoločenstvo je neustále pod tlakom Mordrua a jeho prisluhovačov, banda okolo Saurona a Sarumana sa opäť snaží dobyť Stredozem a nakoniec poraziť Gondor pri bránach Minas Tirith. To všetko s použitím jasných a priamočiarych mechaník a pravidiel.
Vďaka spomínanej prehľadnosti toho môže byť v hre pre dvoch hráčov naraz príliš veľa - na stole sú desiatky figúrok, stále je čo riešiť a kde bojovať. Figúrky a ich neprehľadnosť sú jednou z mála slabín hry. Všetko sa však rieši hrou vo štvorici, ktorá funguje skvele. Úlohy sú jasne rozdelené a je len veľmi malá šanca, že jeden hráč prevezme iniciatívu a druhý bude len sedieť a šúchať sa v nose.
Vojna o prsteň je jednoducho vrcholom stolových hier. Aspoň pre toho, komu nevadí, že v hre hrá významnú úlohu náhoda, a dokáže si vychutnať atmosféru a príbeh.
Boj piatich armád
Trvalo to nečakane dlho. Na českú verziu ďalšej hry od tvorcov Vojny o prsteň - Bitky piatich armád - sme čakali viac ako desať rokov. Stálo to čakanie za to?
Boj piatich armád je udalosť odohrávajúca sa na konci Hobita. Drak Šmak spokojne leží na dne Dlhého jazera, Osamelá hora je opäť v rukách trpaslíkov a zlatý poklad v jej útrobách láka všetkých naokolo. Ľudia aj elfovia sa vydávajú k hore v nádeji na pomoc a odškodnenie od opäť bohatých pánov hory. K tomu sa pridávajú škriatkovia a vlci z Gundabadu, ktorí by tiež chceli poklad a sú poriadne nahnevaní, že škriatkovia Gandalfa zabili kráľa škriatkov z Mlžných hôr. A potom sa okolo nich motá Bilbo Pytlík, ktorý pre istotu strávi väčšinu bitky v bezvedomí po tom, čo ho niekto udrel kameňom do hlavy.
Hneď na začiatku tejto kaše sa začína stolová hra Bitka piatich armád. Vojská slobodných národov sú rozmiestnené na hernej mape a čakajú na útok temných síl.
Battle of the Five Armies si z Vojny o prsteň berie všetko dobré. Namiesto na celú Stredozem sa však zameriava na menšiu časť mapy. Už nejde o putovanie za Prsteň a presúvanie armád. Bojisko je jasne definované a rovnako tak aj ciele hry. Slobodní ľudia musia odraziť útok škriatkov a vydržať dostatočne dlho na to, aby sa do hry dostali kľúčové postavy (Medveď), alebo poraziť hlavného škriatka Bolga. Armády temnoty zvíťazia vo chvíli, keď ovládnu dostatočný počet osád (a získajú tak víťazné body) alebo obsadia a udržia Prednú bránu Osamelého vrchu.
Zvyšok hry je teda veľmi podobný veľkej hre Vojna o prsteň. Hrajú sa príbehové karty, aktivujú sa armády, využívajú sa schopnosti postáv a čo je najdôležitejšie - bojuje sa pomocou kociek. Práve na boj sa hra najviac zameriava, nedá sa mu vyhnúť. V jeho systéme došlo k niekoľkým menším zmenám, ktoré prinášajú viac taktiky.
Battle of the Five Armies síce stratila trochu zo svojej epickosti, ale pod kapotou má umne vyladené komponenty, vďaka ktorým hra pekne plynie. Temné sily sú od začiatku v prevahe, slobodné národy sa musia držať, postupne sa pridávajú ďalšie známe postavy a hra sa vyrovnáva. Nie je však veľa času. Akékoľvek zaváhanie na začiatku hry sa vám rýchlo vypomstí. Nakoniec, rovnako ako v knihe, to vyrieši príchod Orlov...
Nepovedal by som, že je to priamo chyba, ale skutočnosť, že Battle of the Five Armies je čisto hra pre dvoch hráčov a nemôžu si ju užiť štyria, môže byť pre niekoho veľkou výčitkou. Veľkosť hry tomu zodpovedá a ďalší hráči by sa do nej zmestili len veľmi ťažko. Na druhej strane je hra rýchlejšia a dá sa dohrať do dvoch hodín. Len si nie som istý, aká veľká bude znovuhrateľnosť. V porovnaní s Vojnou o prsteň neponúka toľko možností a herných variácií.
Battle of the Five Armies prináša všetko dobré zo skvelej Vojny o prsteň v kompaktnejšom balení. Stále dokáže vykúzliť dramatické situácie a ponúka množstvo možností taktiky. Ak ste sa zmierili s veľkou úlohou náhody a hľadáte príjemnú hru pre dvoch, je to kúsok pre vás.
od Karel Krajča
