45 rokov s mimozemšťanmi alebo oslávte s nami Deň mimozemšťanov

Dňa 25. mája uplynie presne 45 rokov od chvíle, keď votrelec (Alien) prišiel do kín a ovplyvnil sci-fi a hororové filmy. Predstavil temnú víziu budúcnosti, v ktorej ľudstvo letí vesmírom v tmavých, parou a špinou zahalených lodiach, nie nepodobných voňavým a priateľským strojom známym napríklad zo Star Treku. Vesmír v podaní režiséra Ridleyho Scotta je temným miestom, kde vás nikto naozaj nepočuje kričať…

Sedemčlenná posádka vesmírnej nákladnej lode Nostromo sa prebudí z kryospánku. Umelá inteligencia lode, Matka, zachytila neznámy druh signálu. Spoločnosť Weyland-Yutani, ktorá loď vlastní, má jasné pravidlá. Každý neznámy signál sa musí overiť. Signál prichádza z asteroidu LV-426. Asteroid dostal svoje meno až v roku 1986. Jeho názov bol inšpiráciou pre Deň letúna, ktorý sa na jeho počesť oslavuje 26. apríla (4/26).

Väčšina z nás už pozná zvyšok. Na planéte sa vraj nachádza mimozemská loď a niekde v suteréne je kopa čudných vajec, z ktorých radi vyskakujú pavúkovité tvory, ktoré vám do brucha nakladú vajce s naozaj nepríjemným prekvapením. A presne to sa stane úbohému dôstojníkovi Kaneovi. Nič netušiaca posádka ho vezme späť na palubu. Členka posádky Ellen Ripleyová reptá a namieta karanténu, ale je prehlasovaná. Nostromo tak oficiálne privítalo prvú spodinu z vesmíru! Celé to, samozrejme, vyvrcholí v kultovej scéne pri večeri, keď sa z Kaneovej hrude vyliahne malý mimozemšťan.

Keď som túto scénu videl ako mladý chlapec, pripravila mi nočné mory na niekoľko nocí dopredu. S veľkým podozrením som potom sledoval vajíčka na raňajky. Prvý film je celý postavený na pomaly budovanom napätí, kde sa strach skrýva najmä v mysli diváka, a nie v krvavých scénach plných špeciálnych efektov. Film sa hrá s psychologickými hrami diváka a necháva ho báť sa neznámeho. Samotného mimozemšťana vidíme len niekoľkokrát, a predsa sa nám vryje do pamäti a napokon aj do dejín filmu.

Dlhých sedem rokov sa čakalo na pokračovanie. James Cameron si sadá na režisérsku stoličku a posiela nebohú Ripleyovú, jedinú preživšiu z lode Nostromo, späť na planétu LV-426. Od jej poslednej návštevy uplynulo 57 rokov. Predtým prakticky prázdna skala sa vďaka terraformácii zaplní kolonistami. Tí sa odmlčali, ale rozprávke o slintajúcich tvoroch nikto veľmi neverí. Ona sa predsa len pridá k záchrannej misii, aj keď len preto, aby sa vyrovnala so svojimi nočnými morami.

Výsledkom je veľkolepý, akciou nabitý film, v ktorom sa to hemží mimozemšťanmi a v ktorom prvýkrát uvidíme Votrelčiu mamu. Je to úplne iný prístup. Pomalý horor plný narážok nahradili akčné facky. Z mimozemšťanov sa stali vraždiace monštrá, fungujúce ako hmyzí roj, ktorý unáša úbohých kolonistov do svojich liahní. Tým získali mimozemšťania zaujímavé pozadie, na ktorom sa čoskoro začali objavovať ďalšie adaptácie. Mimozemšťania si tak našli cestu do literatúry, komiksov a počítačových hier.

Najprv sa však pozrime na tretí film. Ten mal premiéru v roku 1992 a režíroval ho David Fincher. Po zničení mimozemskej matky Ripleyová a zvyšok posádky upadnú do kryogénneho spánku. Netuší, že kráľovná stihla na lodi naklásť dve vajcia. Keď na palube vypukne požiar a loď stroskotá vo väzenskom zariadení, kde skupina väzňov upravuje staré zlievarenské zariadenie, nikto netuší, že zákerný facehugger už vyliezol z vajíčok a nakazil samotnú Ripleyovú. Druhý facehugger si počkal na úbohého psa, ktorý sa motal okolo.