V 30. rokoch 20. storočia sa J. R. R. Tolkien, vedený svojou profesiou a záujmom o antickú literatúru, pokúsil prerozprávať nesmrteľný príbeh kráľa Artuša v staroanglických aliteračných veršoch. Podľa svedectva blízkeho priateľa to bol veľmi vydarený pokus, ale ani nadšená chvála tohto čitateľa Tolkiena nedonútila text dokončiť. V roku 1937, keď vyšiel Hobit, sa ho zrejme nadobro vzdal.

Jeho syn Christopher vydal text z pozostalosti a poskytol k nemu komentáre, v ktorých cituje klasické spracovanie artušovskej látky a staroanglické básne týkajúce sa cyklu. Tolkienova báseň vyšla v dvojjazyčnej verzii.

J. R. R. Tolkien sa narodil v roku 1892 v Bloemfonteine v Južnej Afrike, ale detstvo prežil v Anglicku, kde absolvoval aj stredoškolské a univerzitné štúdium. V roku 1919 získal v Oxforde diplom zo staroanglického jazyka a literatúry a o päť rokov neskôr sa stal profesorom v tom istom odbore. Prvými Tolkienovými publikáciami v 20. rokoch 20. storočia boli A Middle English Vocabulary (1922) a kritické vydanie stredovekého románu Sir Gawain a zelený rytier (1925), ale čitateľskú popularitu mu priniesol až jeho fiktívny príbeh o starovekej Stredozemi Hobit (1937, v češtine vyšiel prvýkrát v roku 1979).

Po štrnástich rokoch práce, začatej ešte pred vydaním Hobita, dokončil koncom štyridsiatych rokov rozsiahle pokračovanie, neporovnateľne bohatšie na dej, myšlienkovú zložitosť a jazykovú invenciu, v trilógii Pán prsteňov (1954-55, v češtine vyšla prvýkrát v rokoch 1990-92), ktorá vzbudila obrovskú vlnu záujmu najmä medzi západnou mládežou v druhej polovici 60. rokov a dočkala sa nespočetných vydaní v miliónových nákladoch.

Osudy Stredozeme a jej obyvateľov, ktoré sa mihli v Hobitovi a rozvinuli v Pánovi prsteňov, sú ďalej rozvinuté v epose Silmarillion (1977, česky 1992), ktorý štyri roky po autorovej smrti pripravil na vydanie jeho syn Christopher. Tolkienov literárny odkaz dopĺňa množstvo odborných literárnohistorických štúdií a rad menších príbehov.