1984, dnes už klasické dielo antiutopického žánru, je nepochybne jedným z najpozoruhodnejších románov 20. storočia a brilantnou analýzou všetkých totalitných systémov. "Antiutópia" má svojho "antihrdinu": je ním Winston Smith, obyčajný, nie veľmi statočný človek, ktorý netúži po ničom svetobornom: chce len poznať skutočnú, nie zmanipulovanú minulosť, veriť tomu, čo vidí na vlastné oči, a slobodne povedať, že dve a dve sú štyri…

Životná úroveň v Oceánii je mizerná a stále horšia. Winston pracuje pre Ministerstvo pravdy, ktoré sa zaoberá manipuláciou s minulosťou, upravuje dokumenty tak, aby boli stále platné. Winstonovou úlohou je upravovať staré čísla novín. Oceánia je striedavo vo vojne s krajinami Eurázie a Východnej Ázie. Ak sa situácia zmení, zo spojenca sa stane nepriateľ a z nepriateľa spojenec, Winston a ďalší úradníci prepíšu všetky články, ktoré boli v minulosti uverejnené. Veľký brat nikdy nemení svoje rozhodnutia, má absolútnu pravdu. Podobne sa prepisujú aj predpovede priemyselnej výroby, vojnového vývoja atď. V skutočnosti sa nemožno spoliehať ani na pravdivosť roka.

Winston si nemôže pomôcť, aby nemyslel na minulosť. Postupne začína skúmať, aký bol život pred nastolením straníckej diktatúry, a domnieva sa, že nebol taký, ako ho vykresľuje oficiálna propaganda. Myslí na svoju matku a sestru, ktoré zmizli, keď bol ešte malý chlapec. Začne si písať denník. Dobre si však uvedomuje, že ho ideopolitika sleduje na každom kroku aj v súkromí pomocou všadeprítomnej technológie. Rovnako ako všetci ostatní členovia strany. Myslieť proti Strane je ideologický zločin, ktorý sa prísne trestá. A to sa dá zistiť už len podľa výrazu tváre alebo rozprávania v spánku.