Súbor Sukuba: Hudba z hier od krásnych ľudí

V mnohých ohľadoch je herná hudba rovnako dôležitá ako samotný príbeh alebo mechaniky. V tomto rozhovore vám Kuba z Sukuba Ensemble porozpráva, aké to je nielen hrať, ale aj skúšať a vytvárať herné soundtracky!

Pre tých, ktorí počujú tento názov prvýkrát. Čo je Sukuba Ensemble? Povedz nám o ňom niečo!

Sukuba Ensemble je voľné združenie milých ľudí a fanúšikov fantasy, folklóru a histórie, ale hlavne digitálnych herných soundtrackov všetkých žánrov a vekových kategórií. Voľné združenie (a slovo Ensemble v samotnom názve) znamená hlavne to, že hráme nielen v plnej zostave, teda v siedmich ľuďoch, ale niekedy aj v menšom zložení - podľa typu podujatia, atmosféry, nálady, techniky a času.

Čo viedlo k vzniku kapely a prečo je hudba z hier vo vašom repertoári?

Ako milovník hier a zároveň hudobník som už dávno pred vznikom Succubus Ensemble koketoval s myšlienkou, či by sa tieto dva veľké kone nedali spojiť. Vždy som chcel hrať aj hlavné tematické piesne z The Elder Scrolls alebo Assassin's Creed.

Prvý náznak tejto mojej túžby bola svadba kamarátov, ktorí ma spolu s ďalším spevákom požiadali, aby sme im zahrali do tanca na Lullaby of Woe zo soundtracku The Incendiaries 3. Tak ma to chytilo a nacvičili sme ešte niekoľko piesní. Boli to ďalšie piesne zo Zaklínača, niektoré z Kingdom Come: Deliverance, Assassin's Creed, Fallout atď.

Potom prišla pandémia lockdownu, a aby som zamestnal hlavu a možno sa aj niečo naučil, kúpil som si nový mikrofón na nahrávanie a nahral som cover Lament of Orpheus z hry Hades. Bola to veľká výzva, pretože je celá spievaná falzetom a nemyslím si, že som niekedy predtým spieval tak vysoko. Zmixoval som cover, založil YouTube kanál s názvom sukuba (lebo "su Kuba", haha!), nahral ho na všemocný internet a zdieľal na sociálnych sieťach. Našťastie, komunita okolo hernej hudby je vo svete dosť silná a covery tohto štýlu sú dosť populárne. Takže sa objavili väčšinou pozitívne reakcie a dokonca aj "like" od samotného skladateľa Darrena Korba, čo bolo pre mňa akýmsi potvrdením, že to nie je úplne na zahodenie. :)

Na video reagoval aj súčasný huslista Sukuby a technický guru Karel, s ktorým som v tom čase hral vo folkovom projekte Jama s hranostajom a spolu s ďalšími ľuďmi sme organizovali aj herný festival Gamer Pie v Brne. A povedal, že keby som chcel pomôcť s nejakými ďalšími skladbami, že by mal o niečo také záujem, a ja som s nadšením súhlasil.

Nahrali sme ďalšie dve videá a čoraz viac ľudí z nášho okolia sa nás pýtalo, či by sme nechceli urobiť nejaké živé vystúpenia. Medzitým Karel so svojím perkusionistom Ondrom dávali dokopy novú kapelu, ktorej som mal byť tiež súčasťou. Postupne sme sa transformovali na novú skupinu a začali sme si hovoriť Sukuba Videogame Ensemble, pretože sme hrali výhradne hernú hudbu. Po čase sme názov skrátili, jednak z praktických dôvodov, ale aj preto, aby sme nemuseli byť takí konzervatívni v našom repertoári.

Ktoré videohry a soundtracky hráte najčastejšie a prečo práve tieto?

Máme asi najradšej hry inšpirované fantasy alebo stredovekom. Je to aj vďaka skladbám. Všetci hráme na akustické nástroje, s výnimkou basovej gitary, a používame aj flauty, harfu, cistru (historizujúci strunový nástroj, ktorý nazývam lutna chudobných). Ale ničoho sa nebojíme.

Vždy hľadáme piesne na spev, či už fungujú len ako hudobný podklad, alebo ich spievajú samotné herné postavy. V tom sú veľmi vďační všetci tí bardi, ktorí sa v hrách zdržiavajú v krčmách, alebo hry od Supergiant Games, kde napríklad v ich hre Transistor hráte speváka.

Občas tiež vezmeme nejakú pieseň a prilepíme ju k inej piesni, niekedy úplne zmeníme hudobný štýl oproti originálu atď. Skrátka sa hráme a hráme. :)

Kto rozhoduje o tom, aké nové skladby nacvičíte? A ako tento proces vlastne prebieha?

Rozhodujeme všetci a v drvivej väčšine sa na tom zhodneme. Často si zostavíme zoznam rôznych piesní, ktoré by sme chceli hrať, ja z nich urobím užší výber a potom na skúškach skúšame, aby sme zistili, čo funguje a čo nie.

Väčšinou si vopred napíšeme nejakú predstavu o aranžmáne, povieme si "teraz začne harfa hrať slivku", a potom to na skúškach dolaďujeme a skrášľujeme. Alebo to zahodíme. Po notách siahame vtedy, keď ide o nejaké ťažšie melódie alebo aranžmány, a potom si noty buď napíšeme sami, alebo sa inšpirujeme niektorým z mnohých fanúšikovských prepisov. Vo všeobecnosti však po notách nesiahame tak často. Je to skôr o počúvaní.

Aké sú najväčšie výzvy pri vystupovaní na rôznych typoch podujatí, kde sa líši počet členov kapely a dostupné vybavenie?

Najväčšou výzvou je technika, pretože nie je žiadna sranda nahrávať sedem ľudí, keď drvivá väčšina členov spieva a väčšina z nich hrá na viac ako jeden nástroj. Sme si toho plne vedomí, a keď môžeme, snažíme sa čo najviac prispôsobiť technickým obmedzeniam. Aj preto niekedy vystupujeme v menšej zostave alebo si berieme vlastné vybavenie od nášho spomínaného huslistu Karla, ktorý sa živí zvukom. Pre neho je to však o to väčšia záťaž, keď musí okrem toho hrať, spievať a ozvučovať nás. Čo sa týka rôzneho počtu členov, nie je to až taký problém. Niektoré skladby jednoducho nehráme alebo znejú v rôznych zostavách trochu inak. Ale jadro zostáva.

Druhou výzvou okrem samotného hrania je vystupovanie. Snažíme sa nehovoriť to stereotypné "a ďalšia skladba sa volá…" a naozaj ľudí medzi skladbami zabaviť. Robíme to hlavne ja a Karlík a niekedy je náročné odhadnúť náladu a vkus publika. Najhorší moment je, keď sa snažíte urobiť vtipný bonmot a nikto sa nesmeje. To sa potom každá milisekunda zdá ako mesiac. :D Ale myslím, že odkedy sme začali žiť naživo, sme sa v tom zlepšili, jemné faux paux sa nám stáva už len sporadicky a vždy to môžeme zahrať do nejakého dadaistického kúta.

Ako reaguje publikum na vaše predstavenia? Máte nejaké nezabudnuteľné zážitky z koncertov?

Musím povedať, že publikum v drvivej väčšine reaguje veľmi pozitívne, aj keď nemá žiadny vzťah k hrám alebo fantasy. Napríklad keď sme hrali v Brne na nádvorí Starej radnice, prichádzali k nám aj starší ľudia a hovorili: "Neviem, čo hráte, ale veľmi sa mi to páči!" A tak sme sa na to pozerali s nadšením. Myslím, že je to aj preto, že herná a fantasy hudba má veľmi blízko k ľudovej hudbe, je ľahko "stráviteľná" a veľmi melodická.

Mám veľa nezabudnuteľných zážitkov, napríklad naše prvé verejné vystúpenie na hernej konferencii Game Access v Brne, kde sme hrali skladby z Zaklínača na párty pred vývojármi z CD Projekt Red. Musím spomenúť aj ďalší ročník brnenskej konferencie Game Access, kde sme opäť hrali na párty a počúvali nás autori hry Dwarf Fortress. Nakoniec sme sa dozvedeli, že o nás už vedeli a dokonca videli naše video s coverom hudby z ich hry.

Vždy je príjemné, keď ľudia aj tancujú. Moje nerdské srdiečko sa rozplýva radosťou, keď vidím, ako sa zabávajú napríklad na krčmové piesne zo série Pillars of Eternity.

Pripravujete si na každé vystúpenie nový setlist? Prispôsobujete ho napríklad téme podujatia, na ktorom vystupujete?"

Jasné! Na každé podujatie alebo svadbu máme špeciálny setlist, v ktorom zohľadňujeme tému podujatia, program a želania svadobných hostí. Prispôsobujeme ho aj tomu, či ide skôr o koncert na počúvanie, alebo či existuje možnosť, že ľudia budú tancovať. Stále skúšame nové kombinácie a niekedy meníme poradie skladieb za pochodu.

Aké sú vaše obľúbené herné soundtracky? A len tak zo zvedavosti, je nejaká herná melódia, ktorú nemôžete vystáť?

Mám niekoľko obľúbených soundtrackov. :) Skôr už mám obľúbených skladateľov ako Austin Wintory, Darren Korb, Borislav Slavov a mnoho ďalších. Ale určite sú mi veľmi blízke soundtracky od všetkých Keyers, napríklad Kingdom Come: Deliverance, Pentiment, Disco Elysium alebo aj celý soundtrack k Alan Wake 2.

Jsem dosť otvorený a rád skúmam rôzne hry a hudobné žánre a nemyslím si, že by som niekedy narazil na soundtrack alebo melódiu, ktorú by som nemohol zniesť.

Prvýkrát nás pravdepodobne oslovil vývojár David Broček, ktorý nás požiadal, aby sme poskytli hudbu pre jeho humornú point'n'click adventúru Goblin's Journey, ktorá je stále vo vývoji. Skladbu si však môžete vypočuť z traileru, kde sme prepracovali Davidov text. Často ju hráme naživo na našich vystúpeniach. Môžete si tiež vypočuť hlavnú tému k pripravovanej hre Wind Rider, kde na klavíri exceluje náš Maty.

Podieľali sme sa malou hudobnou čerešničkou na soundtracku k hre Last Train Home od brnianskeho štúdia Ashborne Games, na ktorej som sa podieľal aj ja ako vedúci dizajnér používateľského rozhrania, spolu s huslistom Karlom. Nahrali sme niekoľko depresívnych ľudových piesní a niekoľko vlastných melódií pre legionársku cestu domov. Môžete ich počuť na soundtracku a v hre, konkrétne pri pohľade na mapu Sibíri.

Najnovším prírastkom je určite soundtrack k českej hre "ako vyšitý" Scarlet Deer Inn, za ktorou stojí náš basgitarista Lukáš a jeho manželka Eva. Ja som bol obsadený ako skladateľ a Karlík prispieva svojimi husľami a radami pri mixovaní. Vo verejnom deme na Steame sa už objavilo niekoľko skladieb, ale určite chceme niekoľko kúskov spracovať do plnohodnotných piesní na živé hranie.

Aké sú vaše plány do budúcnosti? Pripravujete nejaké nové projekty alebo spolupráce, ktoré by sme mali sledovať?

Plány sú určite dokončiť všetky soundtracky, na ktorých sme začali pracovať. :-)

Baví nás aj prerábanie iných českých ľudoviek do trochu depresívnejšej podoby. Pôvodným nápadom na tieto prerábky boli práve piesne pre Poslední vlak domov. Potom máme napríklad jednu pieseň s názvom Oda na Gwint, kde sme spracovali text, ktorý Karel našiel na cintoríne. Teda na cintoríne vo filme Knightmare 3 :)

Nedávno sme skúsili sprevádzať improvizované verejné hranie gamebooku v brnenskom Kine Art (záznam je na YouTube kanáli Brnění) a mali sme samé pozitívne ohlasy, takže to skúsime niekedy zopakovať!

autor Eva Lassler