Larpová lukostreľba - vášeň a koníček

Na larpoch je krásne to, že každý hráč si môže vytvoriť postavu podľa vlastných predstáv, preferencií a schopností. Či už sa zúčastňujete larpov založených predovšetkým na hraní rolí vašej postavy, alebo radšej chodíte na podujatia, kde je hlavným cieľom veľkolepá bitka, vždy narazíte na osobu, ktorej kostým zdobí okrem sekery alebo meča aj luk a túlec so šípmi. Bez lukostrelcov by larp akosi nebol úplný. Práve s jedným z týchto neohrozených ostrostrelcov, zocelených v mnohých bitkách a potýčkach, Janom Nemcom, sa nám podarilo urobiť malý rozhovor, ktorý, dúfajme, ponúkne skúsenému larpistovi niekoľko zábavných postrehov a nováčikom možno poskytne motiváciu, ak sa chystajú začať s larpovou lukostreľbou. Získate tiež niekoľko tipov, ako strieľať presne a zároveň bezpečne.

Čo bolo prvé? K larpu alebo k lukostreľbe?

Už je to nejaký čas, ale myslím, že som s lukostreľbou začal ako prvý. Nebola to veľmi kvalitná streľba, bol som ešte mladý, ale určite som sa k lukostreľbe dostal skôr ako k larpu.

Ako si sa teda dostal k larpu?

No… už od detstva ma baví fantasy a zaujímal ma stredovek. Keďže v našej dedine bolo viac ľudí s podobnými záujmami, s kamarátmi sme medzi sebou organizovali súboje a dalo by sa povedať, že to trochu pripomínalo larp. V tom čase sme, samozrejme, nevedeli, že niečo také ako larp existuje, ani sme netušili, že sa to u nás už rozbehlo. Na týchto dedinských podujatiach sme nestrieľali z lukov, pretože sme nevedeli, ako zmäkčiť šípy. Až neskôr sme sa z niekoľkých článkov, napríklad v časopise Fortress, dozvedeli nielen to, ako sa zbrane zmäkčujú, ale aj to, že tu existuje aktívna a pomerne veľká larpová komunita.

Vyskúšali ste si okrem lukostreľby aj boj zblízka na niektorom z larpov, na ktorých ste sa zúčastnili?

Podľa akcií, ktoré som organizoval s chlapcami v dedine, bola úplne prvá väčšia bitka, ktorej som sa zúčastnil, bez lukov. Samozrejme, všetci sme bojovali muž proti mužovi.

Keď máš skúsenosť s oboma spôsobmi, ktorému dávaš prednosť?

To je dosť ťažká otázka… Dovolím si tvrdiť, že po toľkých rokoch som skúsený bojovník. S kamarátmi sme chodili do rôznych arén a na podobné podujatia zamerané skôr na boj. Je však zábavné, že som lepší v boji zblízka ako v streľbe, ale viac strieľam ako bojujem zblízka. Navyše na larpoch väčšinou platí, že lukostrelci nevedia veľmi bojovať a sú skôr „krmivo pre lukostrelcov“, ako sa hovorí. Ale je celkom zábavné sledovať spomínaného lukostrelca, keď zistí, že lukostrelec sa nielen začne brániť, ale dokonca sa aj úspešne bráni. S takýmito situáciami si užijeme veľa zábavy. Máme celú skupinu ľudí, ktorí dokážu veľmi dobre bojovať, a pritom väčšinou strieľajú. Aby som to zhrnul, aj keď primárne strieľam, boj si užívam a rozhodne mi nechýba.

Ak by som chcel začať larpovať ako úplný nováčik, mohol by som sa pustiť rovno do lukostreľby, alebo je lepšie najprv získať základy v boji zblízka?

Takže, pre nováčikov určite nie je zlé ísť do lukostreľby, ak im úplne nevyhovuje boj zblízka. Je tu však pre mňa jedno veľké ALE. Žiaľ, v posledných rokoch neskúsení lukostrelci spôsobujú čoraz viac zranení na lalokoch. Napríklad nedávno som dostal šípom do oka od lukostrelkyne, ktorá pravdepodobne nevedela veľa o tom, čo robí, a to pri plnom náťahu. Výsledkom bola cesta do nemocnice a nebolo to nič príjemné. Z môjho pohľadu je luk dobrou voľbou pre začiatočníka, ale takýto človek by mal vedieť, ako ho správne používať, a mal by mať aspoň niečo nastrieľané.

Nie je na škodu, ak sa niekomu nechce hneď od začiatku príliš na frontovú líniu. Niet sa čomu čudovať, najmä keď tam väčšinou stoja veľkí chlapi v plných kabátoch a púšťajú hrôzu (a to mám sám tak meter päťdesiat, takže som proti nim aj trochu trpaslík). Každopádne je dôležité si uvedomiť, že luk môže byť mnohonásobne nebezpečnejší ako drvivá väčšina ostatných zbraní. Dokonca aj s dobre zjemneným šípom sa môžete zraniť. Každý nováčik by mal najprv zhodnotiť svoje možnosti a silné stránky. Predovšetkým zvážiť, či dokáže bezpečne strieľať. Neskúsený lukostrelec je nebezpečný, a ak nedokáže strieľať presne, nebude pre svoj tím veľmi užitočný. Keď počas boja stojíte s lukom za tými štítmi v rade, nemôžete strieľať veľmi presne a často sa to končí tak, že lukostrelci strieľajú cez plece. Šípy potom zasahujú ľudí do hláv, čo by v skutočnej bitke bolo samozrejme prospešné, ale v larpu sa máš snažiť zasiahnuť končatiny alebo telo. Nie do hlavy. Aj skúsení lukostrelci občas mieria na nohy, ale v poslednej chvíli sa súper pre niečo zohne a dostane šíp do tváre. To sa však snažíme minimalizovať.

Treba čas, aby ste sa naučili používať takýto luk. Ako dlho trvá, kým človek dokáže aspoň trafiť cieľ?"

Hádam uvediem príklad z vlastnej skúsenosti. V našom larpovom klube napríklad nepúšťam deti k luku, kým niečo málo nevystrelia do terča. Aj keď deti ešte nie sú tak motoricky vyspelé ako tínedžeri a dospelí, po jednom dvojhodinovom tréningu dokážu aspoň strieľať správnym smerom. Väčšina z nich bez problémov zasiahne terč približne po dvoch až troch dvojhodinových streleckých lekciách. Ďalšia vec, ktorú sa im snažíme vštepiť, je, že musia pamätať na to, že nesmú strieľať na blízku vzdialenosť na plný výkon. V skutočnosti na larpoch často nie je problém v mierení, ale v tom, že niektorí jedinci sú schopní poslať šíp na dva metre plným náklonom. Potom je takéto zranenie prakticky zaručené.

Ale aby som sa vrátil k otázke, pri správnej inštruktáži sa dá viac-menej naučiť strieľať za dva-tri dni. Prinajmenšom je schopný zaobchádzať s lukom a z času na čas sa trafiť. Dá sa to trénovať aj sólo. Potom je však problém prísť na to, ako luk skutočne správne používať, a to, samozrejme, trvá dlhšie. Väčšina zručností však vychádza z praxe.

Máš možnosť byť na podujatí aj lukostrelcom v prvej línii, alebo si skôr oporou vzadu?"

Pravdu povedané, som v tej prednej línii častejšie ako v zadnej, ale asi som trochu zvláštny prípad. Keďže sme s mojou skupinou dobre zohratí, často sa dostávame do prednej línie a strieľame z prvého radu schovaní za štítmi ostatných. Na larpu nemá veľký zmysel strieľať z diaľky, pretože vaše strely by padali a zasahovali by súperov do hláv, čo samozrejme z bezpečnostných dôvodov nechceme. Ďalší trik, ktorý radi používame, je jednoducho púšťať šípy priamo pod nohy tých, ktorí držia líniu pred nami. Toto nás baví najmä preto, že to nikto nikdy nečaká. V predných líniách operujeme aj preto, že luk na larpu funguje inak ako v reálnom živote. V stredovekých bitkách sa strieľalo, keď sa nepriateľ približoval, a na blízku vzdialenosť boli luky zvyčajne nepoužiteľné. V larpu je to však inak. Tam sa na diaľku veľmi strieľať nedá, pretože luk má dostrel okolo tridsiatich metrov a na takú vzdialenosť sa mäkkým šípom jednoducho netrafíte. Ak sa to niekomu aj podarí, je to skôr náhoda ako umenie. Rozumná presnosť je zhruba okolo pätnástich metrov, ale hádam aj menej. Preto sa lukostrelci musia pohybovať v prvej línii. Z druhej sa netrafíte. Menej skúsení lukostrelci často robia chybu, keď stoja vzadu. Keď sa im podarí trafiť, je to na hlavu. Našťastie, v poslednom čase prebieha priamo na podujatiach akási edukácia lukostrelcov v tom zmysle, že tí skúsenejší si pred bojom berú nováčikov bokom a hovoria im alebo aj ukazujú, čo a ako. Aj tak sú však sanitky na larpoch bežným zjavom a lukostrelci majú celkom neoprávnene povesť tých, ktorí sú zodpovední za drvivú väčšinu zranení.

Čo by si mal takýto lukostrelec vziať so sebou do terénu? Aké vybavenie a výstroj sa odporúča?"

Tu záleží najmä na tom, akú pozíciu chce lukostrelec v teréne zaujať. Ak chce len stáť vzadu a strieľať, vystačí si so základným kostýmom, aby nevyčnieval z davu. Okrem toho postačí takmer akýkoľvek luk a šíp. Osobne by som odporúčal šípy zo sklených vlákien. Nesmú však byť duté, pretože na duté sklolaminátové šípy sa dá šliapnuť a zlomiť ich. Črepiny z nich môžu byť dosť nebezpečné. Ale plné šípy zo sklených vlákien sú takmer nerozbitné. Nanajvýš je potrebné vymeniť opotrebované hroty. Drevené šípy sú sporné. Môžu sa používať, ale pred použitím ich treba skontrolovať. Nedávno sme mali lukostrelca, ktorému sa rozštiepil šíp, nevšimol si to a pri výstrele mu prešiel cez ruku, v ktorej držal luk. Odvtedy sme od drevených šípov úplne upustili, nehovoriac o tom, že v ich prípade človek často ide na podujatie so zásobou pätnástich a vráti sa s ôsmimi.

Ak ide o luk, záleží na preferenciách strelca. Ja osobne odporúčam dlhý luk. Aj preto, že náťah luku nie je jediným parametrom. Je to aj hmotnosť ramienok, pretože larpový šíp je ťažší ako ostrý šíp. Takže luk, alebo skôr jeho ramená, musia niečo vážiť, aby lukostrelec dokázal vystreliť šíp. Potom záleží na tom, či chce lukostrelec bojovať, alebo len stáť vzadu. Bočná zbraň je určite potrebná, napríklad proti spomínaným lukostrelcom. Čo je však dôležité a čo si máloktorý nováčik uvedomuje, je to, že je dobré mať k bočnej zbrani popruh. Inými slovami, nie je dobré ju ťahať za opaskom, pretože ak sa chcete brániť, musíte ju mať čo najrýchlejšie pripravenú a v prípade potreby nemôžete zbraň spoza opasku dostatočne rýchlo vytiahnuť. Ak chce lukostrelec viac zasahovať do samotného boja, je dobré aj nejaké brnenie, ktoré zvýši jeho odolnosť. So skupinou nosíme aj štíty, aby sme sa mohli aktívne zapojiť do boja.

Aký druh luku uprednostňujete pri larpoch a aký máte názor na používanie drahších drevených?

Luky si v skupine väčšinou vyrábame sami. Hovoríme, že sú odolné voči hlúpostiam. Vyrábame ich tak, že ak sa zlomia, môžete jednoducho vymeniť rameno. Keď príde horúčava, nie je problém luk jednoducho odhodiť a po odrazení nepriateľa pokračovať v streľbe. To je celkom výhoda, pretože s lukom za štyri tisícky dolárov by som to neurobil.

Ak ide o drevo, je jasné, že luk z tisu alebo jaseňa nie je úplne vhodný. Myslím si, že drevené luky sú skvelé. Sám som mal kedysi veľmi silný dlhý luk, asi stokilový, ale ten bohužiaľ pred časom odišiel do večných lovísk. Okrem toho mám šesťdesiatkilový dlhý luk, z ktorého je radosť strieľať, ale na larp by som sa ho jednoducho bál vziať.

Existujú však takzvané ploché luky a poznám lukostrelca, ktorý vyrába luky z kombinácie jaseňa a bambusu a robí ich slabšie, pod tridsať kíl, práve na rekonštrukcie bitiek a lesnícke posedenia. Takýto luk by som si však nezobral, keby som chcel bojovať. Môže sa zlomiť alebo vyštiepiť a vyžaduje si pravidelnú údržbu. Momentálne, keď som rezignoval na čisto streleckú činnosť, je takýto luk fajn, ale na larp sú vhodnejšie drevené luky potiahnuté skleným vláknom. Laminát zvyšuje odolnosť a je celkom blbuvzdorný.

Na okraj chcem dodať, že moji kamaráti používali luky vyrobené z vodovodných rúr.

Už dlho sa venuješ larpu, však? Čo ťa na tom stále láka?"

Je to určite pocit, že môžete zažiť niečo, čo by ste v bežnom živote nezažili. Musím sa priznať, že v súčasnosti ma bitky až tak nebavia. Teraz oveľa radšej hrám príbehový larp, hoci aj tam si rád zabojujem. V poslednom čase si hovorím, že čím viac rozprávania, tým lepšie. Samozrejme, komunita ma pri tom drží, a tým, že sami organizujeme nejaké akcie so skupinou, pocit sebarealizácie a hráčskej radosti. To sú veci, ktoré sú podľa mňa pre väčšinu larpistov hlavnými hnacími silami a dôvodmi, prečo pri larpoch zostať.

autor Kryštof Halfar