Ako som objavil wargaming: príbeh o vášni a komunite

Moje prvé stretnutie s wargamingom bolo čisto náhodné, ako tínedžer som sa popoludní túlal po Národnej triede cestou zo školy a narazil na obchod s nenápadným vchodom. Niektorí z vás už možno vedia, ktorý obchod to bol. Samozrejme, Ogriho brloh, čo mi nič nehovorilo, a tak som sa rozhodol nazrieť dovnútra. A to sa stalo mojou osudovou "chybou".

Keď som vošiel, zaujali ma veľké stoly a rozmýšľal som, prečo sú tam? Pretože zvyšok miestnosti na mňa pôsobil ako klasický obchod s modelmi. Bola obložená množstvom políc, na ktorých boli štetce, farby, škatule s modelmi, škatule plné najrôznejších materiálov, o ktorých som nemal ani tušenia, na čo by mohli byť dobré. Ako tínedžer som sa nepýtal a len som prezeral jednu škatuľu za druhou. Po chvíli prišli dvaja muži okolo trojdielneho stola a začali vyťahovať rôzne kopce a domčeky.

Vtedy mi začalo dochádzať, že sa pravdepodobne chystajú hrať, a tak som zostal a pozeral sa. Prvá bitka, ktorú som videl, bola v systéme Warhammer Fantasy Battles, vo svete, o ktorom som nič nevedel. A tak som sa osmelil a opýtal sa. Zistil som, aký veľký svet to vlastne je, plný príšer, mágie a v podstate všetkého, čo mám na fantasy rád, plus veľa krvi.

Začiatky boli vtedy náročné, predsa len modely neboli najlacnejšie a doma nebola žiadna podpora. Rodičia by boli radšej, keby som chodil na tenis. Tak som si z papiera linkoval a vystrihoval pluky a ťahal ich po zemi, aby som sa mohol hrať s kamarátom (do herne sa mi s tým naozaj nechcelo). Kniha ako kopec, plechovka od koly alebo tuba od čipsov ako veža, karty ako rieka alebo cesta. Teraz na to spomínam s úsmevom. Ale bolo načase ísť ďalej, ako v každom vzťahu.

Mojou obľúbenou frakciou boli temní elfovia, a tak som si pár dní po narodeninách išiel kúpiť ich armybook. Lenže stalo sa to, že žiadna kniha temných elfov nebola… a mne sa nechcelo čakať, kým bude, tak som si povedal, že je jedno, akú knihu si kúpim: elf ako elf, a tak som si domov odniesol knihu vznešených elfov. Pýtate sa prečo? Nechcel som ísť domov s prázdnymi rukami. Teraz si hovorím, že som mal chvíľu počkať, ale netrpezlivosť je moje prekliatie. Čo sa nakoniec potvrdilo tým, že som naozaj urobil chybu, keď som si vybral túto knihu zbraní. Ale ako sa hovorí, chybami sa človek učí.

Proste to nebolo ono. A tak vznešení elfovia putovali za necelý mesiac preč, výmenou za pomerne veľa modelov pre ľudskú frakciu: Impérium. Táto frakcia sa ma držala veľmi dlho. Stále som čakal, či sa mi podarí získať moju vysnívanú frakciu temných elfov, čo sa mi po čase aj podarilo. A ako to už býva, sivý plast musí tiecť! Preto som počas nasledujúcich rokov vyskúšal prakticky väčšinu existujúcich frakcií.

Ale jedného dňa prišiel zlom, fantasy ma prevalcovala a chcel som zmenu, a čo môže byť lepšie ako prejsť na sci-fi. Tu už bol výber ťažší, keďže systémov bolo hneď niekoľko - Battletech, Infinity, alebo zostať pri rovnakej značke len pod inou hlavičkou? Tak som si povedal: systémy sú podobné, len pridám pár vecí a niečo upravím, a vrhol som sa na 40tk (čítaj Warhammer 40,000). Rovnaké základné princípy hry, ale s výrazne odlišnou estetikou a tematickým zameraním.

A práve to ma fascinovalo. Boj v ďalekej budúcnosti, kde ľudstvo čelí nekonečným hordám nepriateľov na nespočetných bojiskách po celej galaxii, ma úplne pohltil. Navyše modely boli fantastické - od majestátnych vesmírnych mariňákov až po desivých orkov a tajomných Eldar. Aj tu som tápala medzi frakciami (napokon, možností je veľa a pribudnú ďalšie, vrátane rôznych podfrakcií). Držal som sa teda svojho zlatého pravidla - ak nevieš, čo máš robiť, drž sa ľudí, a tak som si vtedy vybral Imperiálnu gardu. Aj tak bol môj prechod do sveta Warhammer 40 000 celkom hladký.

Jednou z najlepších vecí na wargamingu je, že je to koníček, ktorý sa neustále vyvíja. Vždy sa objaví nový systém, nová hra. Tak som sa pred časom dostal k Conquestu.

Conquest: Posledný spor kráľov je relatívne nový vojnový systém, ktorý sa odohráva vo svete, ktorý sa spamätáva z pádu božstiev a navyše ho napadli mimozemšťania. Conquest ma oslovil svojou jedinečnou kombináciou starého a nového. Na jednej strane tu máme tradičné fantasy prvky - hrdinov, veľkolepé bitky a bohatý svet plný histórie, a na druhej strane herné mechaniky, ktoré robia hru zaujímavejšou. Hráči musia dôkladne plánovať svoje ťahy, premýšľať o každom ťahu a prispôsobovať sa neustále sa meniacemu bojisku. V porovnaní s WH, kde sú kolá striktne oddelené, sa mi tu veľmi páči mechanika, že obaja hráči hrajú v jednom kole a reagujú na vzájomný pohyb jednotiek. Navyše má každá jednotka aj aktivačnú kartu, ktorá určuje poradie jej ťahu v danom kole.

Na hre Conquest ma zaujalo aj to, že sa dá hrať v dvoch variantoch. Prvým je Posledný spor kráľov (skrátene TLAOK) - tento variant vyžaduje viac modelov, je viac zameraný na pluky. Druhým variantom je Prvá krv (skrátene FB) - tento variant je založený na hlavnej postave, pričom k nej patria menšie jednotky. Ďalšou výhodou (aspoň pre mňa, ale pravdepodobne aj pre mnohých iných hráčov) je, že modely sú vo väčšej mierke, a tak sa príjemnejšie maľujú.

Osobne som si zamiloval frakciu Mestské štáty, pretože ma vždy priťahovala grécka mytológia a táto frakcia je na nej založená. Máte možnosť ovládať jednotky minotaurov, titanov - kováčov, satyrov a samozrejme jednotky falangitov a hoplitov (pechota s dlhými kopijami alebo kopijou a štítom). Modely sú pekne spracované, a ako som už napísal vyššie, vďaka väčšej mierke si viac užívam maľovanie jednotlivých modelov s Conquestom. Prvýkrát som sa dostal k variantu First Blood a ten ma očaril najmä svojím svižným tempom hry. Hra trvá približne hodinu, oproti klasickej WH hre, ktorá trvá až 3 hodiny. A ďalšou výhodou Conquestu je nákupná cena modelov. Najmä pri variante First Blood nie je potrebná veľká investícia na plnohodnotnú hru.

Úžasným bonusom je fantastická komunita okolo Conquestu. Hráči sú priateľskí, ochotní podeliť sa o svoje skúsenosti a pripravení kedykoľvek pomôcť. Často sa zúčastňujem turnajov a herných podujatí, aby som sa stretol s ďalšími nadšencami a naučil sa nové taktiky a stratégie. Tieto podujatia sú skvelou príležitosťou nielen na hranie, ale aj na zdieľanie tipov na maľovanie modelov a zlepšovanie herných zručností.

Pretože ma hra veľmi baví, rád by som založil klub pre záujemcov o wargaming v rámci klubu, v ktorom momentálne hrám. Chcel by som im poskytnúť príjemnejší vstup do tohto fantastického sveta, ukázať im možnosti hrania, farbenia a upevňovania vzťahov v wargamingovej komunite. Chcel by som nadchnúť a inšpirovať záujemcov o toto hobby priamym spôsobom, aby nemuseli všetko robiť doma na kolene, ako som to robil ja, keď som začínal.

Tvorca a vydavateľ Para Bellum Games ma veľmi podporuje, pokiaľ ide o budovanie komunity okolo hry Conquest, a to v celej šírke. V Českej republike už existuje niekoľko herných miest pre túto hru a verím, že rady hráčov sa budú naďalej rozširovať.

Na záver môžem povedať, že moja cesta wargamingom bola plná zábavy, výziev a neustáleho učenia. Od skromných začiatkov s papierovými plukmi až po zložité bitky vo svete Conquest. Každý krok ma posúval ďalej a hlbšie do tohto fascinujúceho sveta. A hoci som prešiel mnohými rôznymi hrami a systémami a nie všetky som hral viac ako raz, jedno je isté - wargaming je a zostane mojou celoživotnou vášňou.

autor Karel Matějka