Dovolenka na Kréte: Tipy na výlety za mytológiou a pamiatkami

Leto sa prehuplo do druhej polovice a je načase zamyslieť sa, či náhodou nie je tá správna chvíľa vydať sa do neznáma, zažiť nejaké to dobrodružstvo, alebo si napríklad aj trochu oddýchnuť?

No ale kam by sa mal človek tento rok vybrať? Kinám práve kraľuje Nolanova Odyssea, na pultoch kníhkupectiev sa skvejú krásne vydania Homéra… je teda čas obrátiť zrak do Grécka, a kde inde začať objavovať grécke krásy než na ostrove, ktorý podľa mýtov ukrýva jaskyňu, v ktorej prišiel na svet samotný Zeus? Kréta len čaká na odvážnych dobrodruhov, ktorí sa neboja odhaliť jej tajomstvá.

Ak ťa už hľadanie cestovných výziev unavilo a už si napríklad ako ja vo veku, keď je potrebné si občas vydýchnuť, môj tip je cestovka – po rokoch ciest na vlastnú päsť sme si prvýkrát v živote zaplatili all inclusive pobyt a nechali sa prepraviť z miesta A do miesta B, a nemuseli tak riešiť vôbec nič. Odpadlo zabezpečovanie leteniek, hotela, jedla a všetko nám bolo naservírované až pod nos – hlavne to jedlo. A čo viac môže uspokojiť tvojho vnútorného hobita, než sa ísť niekoľkokrát denne napchať a nemuseť pritom ani raz variť? Proste raj na Zemi!

Naším dočasným domovom na Kréte bola dedinka Analipsi, ktorá sa nakoniec ukázala ako vhodne vybraný strategický bod.

Nachádza sa na severnom pobreží zhruba uprostred ostrova. Nebudem klamať, je to len jeden z prázdninových rezortov a nič moc na pozeranie okrem nádherných pláží a mora tam nebolo, aj tak sme si prvé dni aklimatizácie na mierny časový posun a nočný prelet užili – túlaním sa miestnymi uličkami, vyberaním z ton bizarných suvenírov a lovom dobrej kávy (tá naozaj k silným gréckym stránkam nepatrí, ale kto hľadá, nájde!).

Čo nesmelo chýbať, boli samozrejme mačky

Na gréckych ostrovoch žijú dosť voľne a sú tak nejako všade, na čo sme od známych boli pripravení. Vybavení mačacími dobrotami, ktorými naši rozmaznaní domáci démoni pohrdli, sme vyrážali na cesty a miestne mačky zďaleka také vyberavé neboli – všetko, čo sme so sebou mali, pekne zjedli a za odmenu sme si ich mohli aj pohladkať (a potom sa samozrejme vydezinfikovať, tu jeden nikdy nevie, že…). Moje mačkomilské ja si teda prišlo na svoje, aj keď sme vlastných vládcov domova museli nechať doma.

Z Analipsi sme to potom autobusom mali len asi pol hodiny do Heraklionu, hlavného mesta ostrova. Ten bol prvou destináciou našich chúťok po poznaní – stačí doraziť na autobusovú stanicu a vyšliapať si celkom strmý kopček do centra – človek tam hneď narazí na miestne Archeologické múzeum, ktoré patrí k jedným z najstarších v Grécku a jeho zbierky ponúkajú návštevníkom bohatú zbierku minojskej kultúry.

Ak si to už z hodín dejepisu nepamätáš, pripomínam, že ide o najstaršiu európsku vyspelú kultúru z doby bronzovej, ktorá na Kréte dominovala zhruba v rokoch 2700 pred n. l. – 1450 pred n. l. a vyznačovala sa bohatými palácovými komplexmi, ako boli napr. Malia a Knóssos. Ten je priamo spojený s legendou o Mínotaurovi a jeho labyrintom, ktorý určite predstavovať nemusím – Petiškové Staré grécke báje a povesti sme určite všetci čítali na základnej škole v rámci povinnej literatúry.

Archeologické múzeum v Heraklione

My sme si na múzeum vyhradili celé dopoludnie a už po troch hodinách je človek priam presýtený informáciami a históriou – toľko zaujímavostí a krásnych historických artefaktov! Rozhodne stoja za zmienku zlaté včely z Malie – zlaté náušnice dvoch súmerných včielok zvierajúcich spoločne kvapku medu (repliky môžu márnivé dámy zohnať skoro v každom obchodíku so suvenírmi), disk z Faistu plný tajomných symbolov, ktoré sa dodnes nepodarilo nikomu spoľahlivo rozlúštiť, keramika každodennej potreby, staroveká stolová hra či fajansová soška hadej bohyne. Toto všetko a ešte viac na jednom mieste, to proste chceš – ak ťa teda rovnako ako nás zaujíma história a archeológia.

Keďže človek nie je živý len kultúrou a históriou, následne sme sa ponorili do skúmania mesta súčasného, ktoré aj dnes má človeku čo ponúknuť – množstvo kaviarní a reštaurácií, obchodíky plné lákadiel (áno, našli sme aj niečo ako komiksový obchodík) alebo napríklad simulátor zemetrasenia, ak chceš zatriasť svojou realitou. Nás prechádzka zaviedla k majestátnej prístavnej pevnosti Koules, ktorú v 16. storočí postavili Benátčania, a ktorá so svojimi až deväť metrov hrubými stenami bránila mesto pred útokmi z mora.

Určite však stojí za zváženie aj Historické múzeum v Heraklione, ak chceš preskúmať aj novšie než staroveké dejiny Kréty, alebo ťa zaujíma, ako vyzerala pracovňa autora novely Grék Zorba Nikosa Kazantzakisa. Mestské uličky ponúkajú aj možnosť nahliadnuť do miestnych ortodoxných kostolov, ktoré sa po umeleckej stránke a svojimi ikonami dosť líšia od kostolov, aké máme v našich končinách my.

Môj plán na dovolenku však nebol len o vyššie spomenutom poznávaní, ale aj o oddychu. A tak po každom dni s x tisíc nachodenými krokmi prišiel deň relaxačný, ktorý bol o plávaní v mori a čítaní kníh.

Knižné tipy

Kirké od Madeline Miller a Achillova pieseň, obe knihy od tej istej autorky. Zámerne som si ich vybrala, pretože knihy sú gréckymi mýtmi pretavenými do románov, ideálne na dokreslenie mojej gréckej dovolenky.

Obe knihy sú jasným dôkazom autorčinej znalosti mytológie a histórie – atmosféra starého Grécka na človeka priam dýcha a obaja hlavní hrdinovia sú majstrovsky opísaní. Ako človeku znalému mytológie mi dej síce nepriniesol žiadne prekvapenia, keďže som už vedela, ako dopadne Kirčino stretnutie s Odysseom či aký bude Achillov koniec. Ničmenej aj tak sa mi oboje veľmi dobre čítalo, stránky ubiehali rýchlosťou Diovho blesku a pri tom som si užívala až lyrickú poetickosť príbehov, ktoré ma v istých momentoch až slzičku donútili uroniť.

Kirké bola zároveň aj dobrou prípravou na Odysseu v kine – vyhnaná Héliova dcéra, čarodejnica na pustom ostrove, ktorej intermezzo je vo filme len jednou zo zastávok – tu má však ďaleko väčší priestor a môžeme sa tak o nej, ale aj o jej pohnútkach či vzťahu s Odysseom, dozvedieť oveľa viac.

Po preležanom dni pri knihe však vyrážame opäť hore na cesty! Keďže sme si už v archeologickom múzeu prezreli rôzne exponáty pochádzajúce z krétskych palácov, nešlo inak a aspoň niektoré sme museli tiež navštíviť. Prv sme nasadli do autobusu, ktorý nás vysadil pri nálezisku v Malii – pôvodný domov zlatého prívesku s už spomínanými včielkami. Tu sme si stiahli veľmi dobre spracovanú aplikáciu s audio sprievodcom, ktorý nás celým komplexom previedol. Bohužiaľ z toho miesta zostávajú dnes návštevníkom na pozeranie len vykopávky s pozostatkami stien tvoriace pôdorys objektov, ktoré sa tu nachádzali – napriek tomu má miesto neopakovateľnú atmosféru, kvôli ktorej stojí za to sa sem vybrať.

Na Knóssos sme museli tiež

Síce je to jedna veľká turistická atrakcia, na ktorú ťa upozorní každý sprievodca. V dopoludňajších hodinách to tam podľa zvestí praská vo švíkoch, ale predsa len je to miesto také významné svojou mytológiou, že sme tam zavítali odrádzaniu známych napriek. Našťastie sme sa tam vybrali až popoludní (áno, hoci bolo horúco, na začiatku sezóny to ešte nebolo na úplné umretie) a k nášmu prekvapeniu tam okolo zhruba štvrtej až piatej hodiny bolo len pár podobných nadšencov ako my, takže sme palác mohli prejsť v pokoji a bez nepríjemných davov okolo.

V porovnaní s palácom v Malii síce nemali na Knósse takú dobrú aplikáciu s audio sprievodcom (ak sa dobre pamätám, QR kód na ňu veľmi nefungoval), ale aj bez nej boli všade aspoň nejaké informačné tabule s textami, takže niečo málo sme sa dozvedeli. Tu na zvedavých návštevníkov čaká čiastočne zrekonštruovaný palác, nielen ruiny, takže si možno ďaleko lepšie vizualizovať, ako to tu vyzeralo v dobách svojej najväčšej slávy. Za mňa určite miesto, ktoré by nemal nikto pri svojej krétskej návšteve opomenúť – prechádzať sa po starom paláci s pávmi a načúvať ich kriku má svoje čaro.

Ostrov Spinalonga

Na tomto ostrove sa nachádzajú pozostatky leprosária fungujúceho na ostrovčeku počas 20. storočia. Na Spinalongu sme sa vydali ako súčasť výletu organizovaného našou cestovkou, takže nám zariadili plavbu loďou na miesto určenia a my opäť nemuseli nič plánovať sami.

Výhodou tiež bolo, že sme mali vedomosťami oplývajúcu sprievodkyňu, ktorá nás uviedla do detailného obrazu, ako sa spoločnosťou vydedení chorí na lepru museli od začiatku svojho pobytu potýkať so životom. Táto kapitola krétskej histórie bola celkom drsným sústom a je až na neuverenie, že až do zhruba päťdesiatych rokov leprosárium fungovalo a ľudia tam žili ostrakizovaní spoločnosťou, a koľkokrát tou chorobou ani netrpeli. Stačilo, že sa niekto narodil človeku s leprou a z dôvodu nedostatočnej znalosti choroby a faktu, že nie je dedičná, ale bakteriálneho pôvodu, to stačilo na trvalú ubytovienku na ostrove.

Keby ťa táto téma zaujala, existuje aj románové spracovanie tematiky – kniha Ostrov od Victorie Hislop a grécky seriál z roku 2010. Oboje je bohužiaľ staršieho dáta vydania, vyžaduje návštevu knižnice a hľadanie v hlbinách internetu.

No a keby ťa nelákalo spoznávať históriu, Kréta ponúka aj ďalšie vyžitie – môžeš navštíviť hrnčiarsku dedinku v Margarites, v Melidoni majú továreň na olivový olej, kde sa môžeš výrobcom pozrieť pod ruky a zoznámiť sa s výrobnými procesmi. V každej dedinke snáď majú nejakú tú miestnu tavernu, ak chceš vidieť tradičný krétsky hudobný večer a trochu si zatancovať. Ak ťa láka adrenalín, blízko Arádeny si môžeš z cestného mosta skočiť bungee jumping a príležitostí na potápanie je tiež nespočet. A ako už som avizovala na začiatku – na náhornej planine Lassithi sa nachádza jaskyňa Dikteón Andron nad dedinou Psychró, kde sa podľa povestí darilo dobre malému Diovi a jeho kozím vychovávateľkám.

Niet na čo čakať, takže vyber dátum – odporúčam skôr september, aby nebolo neľudské horúco, zásob sa na imago nejakým čítaním na cestu – napr. nové súhrnné vydanie Percyho Jacksona, ak máš chuť na trochu akčnejšie čítanie šmrncnuté gréckou mytológiou, a hurá do plánovania. Uši si svoje vlastné grécke putovanie na mieru!