Pivo môžeš deliť napríklad podľa stupňovitosti, farby, vzhľadu, chuti, horkosti, vyváženosti alebo podľa použitých ingrediencií ako je slad, chmeľ, kvasinky alebo napríklad aj špeciálne suroviny ku koncu chmeľovaru (napríklad pomarančová kôra, koriander či citrónová tráva). Všetky tieto pivné parametre vytvárajú pivný štýl. Sú to isté mantinely, ktoré ti zaručia, že keď si napríklad dáš vrchne kvasené pivo IPA, budeš vedieť, čo od tohto pivného štýlu môžeš čakať.
Pivné štýly môžeme rozdeliť na dve veľké kategórie podľa spôsobu kvasenia:
- Vrchne kvasené pivá (Ale): Tento spôsob ľudstvo využíva už tisíce rokov. Pri kvasení robia kvasinky tzv. kvasné deky (preto označenie vrchne). Primárne kvasenie je búrlivejšie a prebieha za vyšších teplôt než pri spodne kvasených pivách (typicky 15-25 °C). Charakteristická je tvorba aromatických látok, ktoré dávajú pivným štýlom nezameniteľnú arómu.
- Spodne kvasené pivá (Ležiak, Lager): Ležiaky sa varia „iba“ v rozsahu stoviek rokov (napr. rok 1876 je dôležitý pre pivné štýly, pretože Louis Pasteur ako prvý dokázal, že pivo vzniká kvasením mikroorganizmov). Primárne kvasenie nie je také búrlivé z dôvodu výrazne nižších teplôt než pri vrchne kvasených pivách (typicky 7-15 °C). Pri kvasení vzniká aj menej aromatických prchavých látok.
Ako bonusové kategórie by sa dali spomenúť aj napríklad hybridné pivá alebo spontánne kvasené pivá.
Vrchne kvasené pivá (Ale)
Pale Ale
Pôvodom z Anglicka. Rýchlo sa stal populárnym. Svetlá farba. Rôzne praktiky pri chmelení urobili tento štýl veľmi pestrým s veľkou škálou chutí.
American Pale Ale (APA)
Vyvinutý v 80. rokoch 20. storočia. Vysoká horkosť. Jasná sladová chuť. Stredná plnosť a vysoký říz. Časté tóny pomaranča, grapefruitu, citrónov či živice. Využívajú špeciálne kmene kvasiniek a chmelí sa vysokými dávkami aromatických chmeľov. Častá experimentácia so sladom, chmeľom a obsahom alkoholu. Veľmi často sa chmelí za studena.
Amber Ale
Pôvodom z USA. Charakteristická jantárová až červená farba. Stredne silné pivo. Silné sladové telo a karamelová sladová chuť. Používajú sa americké odrody chmeľov so strednou horkosťou a vôňou.
India Pale Ale (IPA)
Silné pivo. Zlatistá farba. Stredná až silná chmeľová aróma. Výrazná chuť aj horkosť po chmeli. Doznievanie na jazyku často vytvára suchý pocit v ústach. Častá experimentácia s rôznymi druhmi sladov a chmeľov. Často sa IPA tiež chmelí za studena.
American IPA
Veľmi silné pivo s výraznou horkosťou. Slabšie až stredné sladové telo. Silná až veľmi silná chmeľová aróma. Využívajú sa výrazne aromatické americké odrody chmeľov.
Imperial IPA / Double IPA / Triple IPA
Ešte silnejšie pivo (7,5 – 10 % alk.). Veľmi výrazná horkosť.
New England IPA (NEIPA)
Oficiálny názov tohto pivného štýlu je Hazy Pale Ale, ale názov NEIPA sa rozšíril veľkou rýchlosťou. Stredne až silné pivo. Bledá/slamová farba. Typický je kalný vzhľad pripomínajúci ovocný džús. Chuť aj vôňa majú dominantný ovocný charakter tropického ovocia, pripomínajúci opäť džús. Často zamatový/smotanový pocit v ústach. Typicky sa tento štýl masívne chmelí za studena a pridáva sa slad s vyšším obsahom bielkovín (pšeničné, ovsené).
Cold IPA
Cold IPA je pivný štýl, ktorý sa zameriava na potlačenie horkosti a plnosti, ktorú zvyčajne prináša typická IPA. Všetky chmele, ktoré sa používajú, sú špeciálne vybrané, aby poskytli komplexnú arómu a chuť bez horkosti. Celková chuť piva je ľahká, mierne sladká s jemnou chmeľovou kyslosťou. Aróma je jemná, s nízkou horkosťou a jemnými tónmi citrusov. Farba je zvyčajne svetlá až stredná.
Black IPA
Veľmi tmavá farba, vysoká horkosť, suché doznievanie v ústach, farbiace a pražené slady by sa nemali príliš odraziť v chuťovom profile. Majú vyniknúť hlavné chuťové rysy štýlu IPA.
Stout
Pôvodom z Írska. Tmavá farba, hustá krémová pena, silne karamelová až pražená chuť, nízka sladkosť a plnosť. Vyšší obsah alkoholu (7–9 % alk.). Okrem praženého a jačmenného sladu sa občas používa aj ovsený slad.
Milk Stout
Pôvodom z Anglicka. Pri výrobnom procese sa pridáva laktóza, ktorú kvasinky nevedia spracovať a tak zostáva v pive ako sladkosť či smotanová krémovosť. Čokoládové a smotanovo krémové tóny.
Hefeweizen
Pôvodom z Nemecka. Je typický pre svoj vyšší zákal a výraznejšiu chuť a vôňu po kvasinkách. Často vďaka zvyškovým kvasinkám dokváša priamo vo fľaši. Pivo takmer vždy nefiltrované. Typické sú pre ne tóny banánov so štipkou klinčekov.
Spodne kvasené pivá (Ležiak, Lager)
Pilsner / ležiak českého typu
Stredná až vyššia plnosť. Svetlo jantárová farba. Stredná až silnejšia horkosť s dlhším doznievaním. Chuť je sladová. Hustá a bohatá pena. Používa sa iba plzenský slad a české odrody chmeľu.
Ďalšie užitočné skratky a informácie
SMASH
Single Malt and Single Hop. Pri výrobnom procese sa používa jeden druh sladu a jeden druh chmeľu.
Chmelenie za studena (dry hop)
Chmeľ sa okrem chmeľovaru (varenie sladiny za účelom pridávania chmeľu) pridáva na určitú dobu počas fermentácie piva (typicky po búrlivom kvasení). Cieľom tejto techniky je netradičný chmeľový alebo „juicy“ charakter.
Zdroje
- Pivařka - Petr Novotný
- www.beerweb.cz
- Roky a roky skúseností v praxi :)
