Nemám ústa a musím křičet

Slávna zbierka poviedok jedného z najoriginálnejších amerických spisovateľov druhej polovice dvadsiateho storočia - sedem príbehov, ktoré dnes patria do zlatého fondu literatúry science fiction. V titulnej poviedke, za ktorú autor v roku 1968 získal cenu Hugo, sa pätica ľudí ocitá v obrích útrobách počítača, ktorý sa po nadobudnutí vlastnej inteligencie rozhodol obrátiť proti svojim stvoriteľom a nič im nedarovať.
V ďalších rozprávaniach sa dostaneme na iné planéty, do prapodivného vesmírneho cirkusu, alebo naopak do komorného prostredia mestského bytu, v ktorom sa usadila zvláštne, nepochopiteľná bytosť, ktorá nejako súvisí s neutěšeným psychickým stavom hlavného hrdinu.
V záverečnej poviedke autor opäť nastoľuje tému človek versus stroj, tentoraz pri strete hazardného hráča s nevyspytateľným hracím automatom v jednom lasvegaskom kasíne. Všetky poviedky sú doplnené čítavým a hocikedy aj břitkým komentármi, v ktorých Ellison opisuje okolnosti ich vzniku, necháva nahliadnuť do svojho súkromia a približuje, čo mu ako autorovi najviac leží na srdci.