Tajná kniha Šerosvitu

Tam v šerosvit, za hodvábnu oponou, veje večný Odliv. Všetko, čo stratí kontakt s odtlačkami ľudského sveta, jeho prúd strháva do prázdnoty Stříbroklamu. Prízraky bojujú s odlivom, čo im sily stačia. Spriadajú siete, ktoré im bránia v páde do hmly.
Na budovy ľudských miest nadväzujú dúhová vlákna; a na tých kotvách si stavia vlastný mesta, prízračnej zlatobytnosti, ktoré sa ako obrie pavučiny vznášajú v nepoľavujúcim prúde. Jedine tam sú v bezpečí. Alebo si to aspoň myslí.
Niekedy to môžeš zahliadnuť. Stáva sa to za najtemnejšie noci alebo v búrke ... vo zvlášñ okamihoch a na zvláštnych miestach: Potom prebleskne do nášho sveta prízračnej siete a veterné viery, obrysy neexistujúcich domov, tiene bez predmetov a svetlo bez zdroja. V nebi, vysoko nad mestom, sa zachvievajú dúhové odlesky šerosvit.
U tých najstarších ľudských stavieb, kde sú základové kotvy zlatobytností (a o ktorých sa hovorí, že tam vraj straší), sa výnimočne niekomu podarí uvidieť priamo niektorý z prízrakov. Ale ešte oveľa ťažšie je hranicu prekonať. Prejsť z šerosvit do sveta ľudí. Alebo zo sveta ľudí - do šerosvit.