Poutí k sobě aneb (ne)dokončené putování

„Dajme Santiago od dverí domu!“ vyhlásil jedného večera Milan, keď som u neho bola zase na asistenciu. Milan bol môj klient so svalovou dystrofiou odkázaný na vozík. Ľudia s týmto ochorením sa nedožívajú vysokého veku. Milanovi ťahalo na šesťdesiat. Mal silnú vôľu a neskutočnú túžbu žiť. Vzoprel sa svojmu osudu a žil plnohodnotný život. Napriek tomu, že bol úplne nehybný a zvládal už len hovoriť, bol večný optimista s úsmevom na tvári. Mali sme toho s Milanom veľa spoločného. Boli sme obaja šialenci pre každú zlobu a žili svoje životy naplno - každým okamihom. A vďaka tejto kombinácii vznikla úplne šialená myšlienka – vyrazíme pešo z Olomouca do španielskeho Santiaga de Compostela a až na samotný koniec sveta – k Atlantiku.

Kniha Poutí k sobě aneb (ne)dokončené putování získala na v databáze kníh vynikajúce hodnotenie 85 %.