Má ešte zmysel písať recenzie?

knihy

V poslednom čase som dosť premýšľal o skutočnom zmysle recenzií v tlačených časopisoch a na žánrových stránkach. A práve o tom bude tento článok. Vopred upozorňujem, že pôjde o subjektívny pohľad a niekto to môže vidieť inak. Za východisko budem brať recenzie kníh, ale myslím si, že v malých obmenách sa dajú nižšie uvedené body aplikovať na recenzie akéhokoľvek média. A budeme hovoriť o beletrii.

Každý je informovaný tak, ako si zaslúži

Jeden z faktorov, ktorý ma viedol k takýmto úvahám, je môj vek. Možno sa v žiadnom prípade necítim starý, ale pamätám si veci. Kým pred tisíckrát spomínaným „pádom železnej opony“ som čítal skôr dobrodružné, detské a klasické ‚verneovky‘, po „páde“ som sa obrátil k fantastike, ktorej som okamžite prepadol. Poznal som niekoľko titulov, ktoré vyšli v „socialistickej knižnici“, ale skutočný zlom nastal až potom. Navyše to bolo obdobie, keď som získaval určitý prehľad. A určite som v tom nebol sám v rámci siedmej, ôsmej triedy základnej školy.

Vzájom sme si vymieňali poznatky, požičiavali sme si knihy a oťukávali rôzne žánre. Zbierali sme intelekt, kde sa dalo. Jedným z hlavných zdrojov boli nezabudnuteľné návštevy kníhkupectva Gerald, ktoré v tom čase ešte fungovalo na zotmenej Stodolnej ulici v Ostrave. Bolo to v čase, keď dnes už populárna ostravská zábavná trieda len čakala na to, aby opäť získala svoju niekdajšiu slávu.

V každom prípade mi pán Pilch za celú existenciu svojho obchodu odporučil úctyhodný počet kníh a musím priznať, že vo veľkom percente sa mi trafil do osobného vkusu. V istom zmysle ho aj formoval. Vďaka za to! Človek sa u Geralda zastavil na pár minút, kým išla električka, a po dvoch hodinách odchádzal s niekoľkými knihami v aktovke. A bolo by ich oveľa viac, keby mu stačilo vreckové.

Ďalším zdrojom informácií bol určite časopis Ikaria. A tu sa dostávame k jadru veci. Ikarie (a neskôr možno aj Nemesis) uverejňovali recenzie, ktoré nielenže dokazovali, že ich autor je nakazený správnym rozhľadom, ale boli aj dobre napísané. Ak ste si obľúbili recenzenta, pretože ste na základe vlastnej skúsenosti zistili, že jeho názory vám povedali presne to, čo ste potrebovali vedieť, často ste dali na jeho (ne)odporúčania. Vtedy možno nevychádzala taká záplava kníh ako dnes, ale trh sa postupne zväčšoval. Jednoducho som nestíhal čítať všetko, čo vychádzalo, a musel som si vyberať (možno aj vzhľadom na spomínanú finančnú stránku veci).

A dnes mi takéto recenzentské autority a ich fundované názory celkom chýbajú. Nie že by pre mňa neexistovali žiadne súčasné recenzentské osobnosti, ale buď je ich vkus príliš totožný s mojím - alebo ak recenzujú nejakú knihu, je mi úplne jedno, čo o nej napíšu, lebo si ju aj tak chcem kúpiť, alebo sa v našom literárnom vkuse úplne rozchádzame. Ak zamierim do vlastných radov, nájdu sa dokonca recenzenti, o ktorých dobre viem, že ak knihu pochvália, mne sa absolútne páčiť nebude, alebo naopak.

Objektivita ako sprosté slovo?

Po zlatom veku časopisov sa s nástupom internetu objavili žánrovo zamerané stránky. Prešlo pár rokov a z médií, v ktorých sa pod článkami často viedli vášnivé diskusie, sa stala rozriedená vec... Treba hľadať poriadnu žurnalistiku a reflexiu aktuálnych tém. Navyše samotné recenzie často vychádzajú, povedzme, s miernym oneskorením. Ale aj tu je potrebné povedať B. Väčšina týchto médií je fanúšikovská záležitosť - v tom zmysle, že všetci robia všetko dobrovoľne a hlavne zadarmo.

Ak sú niekde nejaké platené príspevky, neslúžia veľmi ako zdroj obživy. Takže si musíme bezpochyby vážiť všetkých, ktorí sa vynasnažia robiť to pre nás, fanúšikov. Nehovoriac o čase, ktorý nám neustále kradnú. Vlastne problém so súčasnými recenziami vidím inde. Je jasné, že ak píšete s nadšením a zadarmo, chcete recenzovať aspoň niečo, čo vás teoreticky poteší. Preto si vyberáš titul, ktorý je ti blízky zameraním, autorom, prípadne vydavateľom. Čo sa týka zamerania, v Česku rozhodne prevláda fantasy v akejkoľvek podobe. Osobne ju veľmi nemusím, ale to je už iná vec.

Ak sa o nejakej fantasy hovorí, že je dobrá, a vydavateľ ju podporí vhodným marketingom, je dosť pravdepodobné, že sa recenzia na ňu objaví vo väčšine žánrových médií, a ešte sa o ňu medzi sebou pobijú recenzenti. Podobne, ak sa objaví nové vydanie od „špičkového“ autora. Problémom v oboch prípadoch je, že fanúšikovia si knihu aj tak kúpia. Presne z toho istého dôvodu, prečo recenzent píše svoju recenziu. A ak ide o naozaj „veľkú knižnú udalosť“, recenzia sa objaví aj v niektorých mainstreamových médiách. Suma sumárum - točíme sa v kruhu mien a titulov. Ale knihy vychádzajú v húfoch. Knihy, ku ktorým sa obraciame chrbtom bez toho, aby sme im dali šancu. Iste, nemusia byť dobré, ale môžu byť. Ale kto sa to dozvie? Kde získa začínajúci autor spätnú väzbu? Ako zistí, čo funguje a čo nie?

Ruka v ruke s týmto prístupom ide ešte jedna vec. A to je objektívnosť hodnotenia. Ak si niekde prečítam recenziu, v ktorej je uvedené bodové, percentuálne alebo iné hodnotenie, nemôžem sa zbaviť dojmu, že v dôsledku toho objektívne vychádzajú len absolútne skvelé a predajné knihy. A ani to nemusí byť vždy pravda. Mnohokrát som narazil na najpredávanejšiu a recenziami vychvaľovanú knihu známeho autora a nestačil som sa čudovať. Nehovorím o tom, čo dokáže marketing, ani o tom, že každý má iný vkus (stále si stojím za tým, že recenzia je subjektívny názor recenzenta a sto ľudí - sto chutí). Mám na mysli niečo, čo by sa dalo nazvať remeselnou zručnosťou. Schopnosť autora pracovať s postavami a ich charaktermi, dialógmi, zápletkou, dejom, gradáciou, štýlom rozprávania, samotným žánrom a formou, ktorú si zvolil. Jednoducho, keď sa začítam do chváleného diela, neočakávam, že budem neveriacky žmurkať, čo sa to na riadkoch deje; ako môže niekto vysloviť taký dialóg alebo prečo sa postavy zrazu správajú nepochopiteľne atď.

Vyrábame a plienime?"

Jednou z vecí, ktoré ma úplne fascinovali, keď som objavil science fiction, bol fakt, že vždy dokázala prísť s niečím novým, s neotrelými prístupmi a nápadmi. Niekedy sa to podarí, niekedy nie, ale tá námaha stojí za to. To je kritérium, ktoré mi v recenziách dosť chýba. Naopak, chvália x-tú kópiu niečoho, čo bolo, samozrejme, pôvodne prelomové, ale tisíckrát opakovaný nápad už veľmi nežiari. A je jedno, či hovoríme o vykrádaní Tolkiena, Lovecrafta, Rowlinga alebo Orwella.

Recenzent by mal brať do úvahy aj túto skutočnosť a tiež uvádzať veci do súvislostí. Pretože ak na zaručenie predajnosti knihy stačí slogan typu „Filipínsky Stephen King“ na obálke, opäť sa dostávame k tomu, že recenzie sú úplne zbytočné. Ak si fanúšikovia chcú prečítať niečo, kde je pokrok sprosté slovo, nemá zmysel to remeselne spracúvať. Ale opäť pozor, pristupoval by som k tomu vekovo primerane. Ak sa tým zvýši predaj literatúry pre mládež, v konečnom dôsledku by to znamenalo, že aspoň nejaké percento z nich sa v budúcnosti stane vášnivými čitateľmi bez ohľadu na preferovaný žáner, a to už je bodka. Len hovorím, že nevidím dôvod, prečo by sme mali čítať stále to isté. Podľa mňa to má rovnaký zmysel ako revivalové kapely.

Samozrejme, ak chce niekto súťažiť, kto je lepší Herbert, Asimov, Eddings, Gaiman, Simmons... nemôžem mu v tom brániť. Každý žáner fantastiky má rokmi vybudované určité hranice, ale pre mňa je lepšie ich trochu prekročiť, než ich bezmyšlienkovite kopírovať.

Zákon o nových generáciách

Ďalším faktorom, ktorý posúva písanie týchto recenzií na zadok, je vlastne samotná moderná doba, ktorú sme si ako fanúšikovia fantastiky vysnívali. Existujú vlogy, podcasty a úprimne povedané, neviem, čo ešte, pretože v týchto veciach nie som nijako zvlášť zdatný. Občas narazím na niečo, čo ma zaujme, tak si to vypočujem, ale cielene to nevyhľadávam. Podcasty venované literatúre sú fajn. Môžete počúvať a venovať sa aj iným činnostiam. Niektoré z nich sú veľmi dobré, ale úprimne povedané, neviem o žiadnom domácom podcaste špeciálne zameranom na beletriu (nebránim sa odporúčaniam a rozširovaniu obzorov)

.

A potom sú tu videoblogy mladých fanúšikov. Opäť, nepoznám všetky, ale pár som ich videla a úprimne, niektoré ma vystrašili. Vlastne im chýba akékoľvek hlbšie posolstvo alebo vlastný názor. Päťminútové video, v ktorom niekto rozbaľuje komiks z fólie a čuchá k nemu? Akože, je to rituál a čuchanie čerstvej farby praktizuje viac ľudí, než by ste čakali, ale prečo sa pri tom natáčať? Ako som písal, niečo z toho si pamätám, alebo som konzervatívna konzerva, ale nemám to v hlave v poriadku.

Jedného dňa som narazil na vlog jednej nemenovanej dámy, kde práve rozoberala tituly z môjho obľúbeného (samozrejme, nemenovaného) vydavateľstva. Je to malé vydavateľstvo a ja som mala to potešenie prečítať asi polovicu ich produkcie. Pani rozložila knihy na stôl a venovala pozornosť tomu, čo sa píše v anotáciách, a tiež tomu, čo o knihe napísali používatelia Databázy kníh. Z toho, čo tam sústredene rozprávala, by som stavil svoje zimné topánky, že prečítala sotva desatinu kníh. Pointa bola často niekde inde, ako tvrdila. Nech si každý robí, čo chce, ale opäť nevidím žiadnu hlbšiu pointu. Anotáciu knihy a komentáre si môžem prečítať aj v databáze. Lenže tu nešlo o nejakú stratenú dámu. Pôsobila inteligentne a jej relácia má viac ako 6 000 odberateľov. Tak rozmýšľam, či je v dnešnej dobe lepšie robiť to takto, než čítať knihy...

V skutočnosti často ani neviem, či sme ešte čitatelia, alebo už len zberatelia. Aj ja mám doma kopu neprečítaných kníh. A mám z toho traumu. Ale čo sa dá robiť - človeka niečo zaujme, chce podporiť autora, vydavateľa atď. a už kniha leží na poličke vedľa ostatných ležiakov. Knihy čítam, lebo ma to baví, a písanie recenzií je len príjemný bonus. Celkovo ma to však núti zamyslieť sa nad formovaním vkusu a konzumným spôsobom života v literatúre. A tiež o tom, či takéto videá na sieťach nie sú v skutočnosti oveľa väčším propagačným prínosom pre vydavateľov ako nejaké písané recenzie? A nechcú tento prístup oveľa viac samotní čitatelia? A máme my, tradiční recenzenti, vlastne ešte nejaký vplyv na vydavateľov?

Má ešte zmysel písať recenzie alebo hovoriť o knihách, ktoré nie sú trendové

?

Tých otázok je viac než dosť, ale keď začnete takto brainstormovať, vynárajú sa ďalšie a ďalšie. Napríklad, pre koho vlastne píšeme tieto recenzie? Čo je zaujímavá otázka, pretože niekedy mám pocit, že je to pre veľmi úzku skupinu rovnako zmýšľajúcich konšpirátorov, ktorí sa možno snažia vidieť vo fantastike viac, než nám môže dať. Oddeľujeme zrno od pliev, ale mäso aj tak zje všetko. Možno sa meníme na arogantných namyslencov, ktorí si vyberajú autorov. Teraz vôbec nechcem používať čudné frázy ako vycibrený vkus, ale keď už ste niečo prečítali, zvyšuje to vaše očakávania. To je všetko. Logicky by ste mali porovnávať s tým, čo už poznáte. A čo je najdôležitejšie, mali by ste si to vedieť odôvodniť. Teda ak recenzujete pre iných, ktorí budú vašu recenziu čítať.

V žiadnom prípade nechcem recenzentov stavať do úlohy nepochopených mučeníkov, ktorých málokto ocení! Je to jednoducho rečnenie. Na svoje články spravidla nedostávate spätnú väzbu, čo často vedie k určitému pocitu márnosti, ale v momente, keď niekde urobíte chybu alebo sa o ňu naživo otriete, vráti sa vám to rýchlejšie ako hobit z cesty. Párkrát som sa stretol s názorom, ako som si mohol dovoliť to či ono. No, jednoducho som mohol, lebo sa mi chce. A ak to niekoho urazilo a nemávol nad tým rukou, možno na mojom názore niečo bolo. Aj tomu sa hovorí recenzovanie niečoho a kritika môže byť pozitívna alebo negatívna.

Takže aby som to zhrnul. Myslím si, že recenzie v žánrových médiách majú zmysel aj dnes. Len už nemajú takú váhu ako kedysi. Žijeme v dobe, keď sa aj knihy a myšlienky v nich stávajú spotrebným tovarom. Marketing a sociálne médiá predávajú a obsah a kreativita sa dostali na vedľajšiu koľaj. Stále existujú skvelé knihy, ktoré si zaslúžia svoje miesto na výslní, ale rovnako existujú knihy, ktoré sú na výslní a neprinášajú nič nové.

A stále existujú recenzenti, ktorí do svojich zhrnutí diela vkladajú to najlepšie zo seba, svoje skúsenosti a vedomosti. Rovnako existujú recenzenti (a médiá), ktorých prínos je prinajmenšom otázny. Existuje aj dosť svetoznámych autorov, ktorí do svojich diel implementujú prvky fantasy, ale tvrdohlavo sa bránia označeniu svojho diela za žáner. Žijeme v čudnej dobe, ale hádam sa radšej nechám upáliť na hranici, než by som okolo niektorých vecí chodil po špičkách. Verím, že dobrá recenzia má stále čo povedať. V jadre som však snílek, fantastka.

od Roman Bílek