Zaklínač v komikse: Bartosz Sztybor a temná balada o Geraltovi
Svet Zaklínača už dávno netvoria len romány Andrzeja Sapkowského či ikonické videohry od CD Projekt Red. Je to vesmír, ktorý ďalej rastie a jedným z jeho novších smerov sú aj komiksy Zaklínač. Na nich sa výrazne podpísal poľský scenárista Bartosz Sztybor, ktorý do Geraltovho sveta vnáša melanchóliu, existenciálne otázky a krásne vyváženú temnotu. To všetko k príbehom perfektne pasuje a tvorí výbornú atmosféru.
Dnes sa pozrieme na jeho doterajšie zaklínačské príbehy a vezmeme si to pekne po poriadku, ako u nás v ČR vyšli. Medzitým sa samozrejme nachádzajú aj komiksy iných autorov, ale ako to už býva pri komiksoch z herných vesmírov zvykom, nie je potrebné čítať všetky v striktne danom poradí. Taktiež nie je nutné, aby si mal/a načítanú celú ságu a odohrané všetky tri hry, ale ak máš všetko za sebou, komiksy budú príjemným spestrením a zároveň návratom. Každý z nich ponúka iný pohľad na Geralta a dohromady tvoria pestrú mozaiku sveta, ktorý nikdy neprestane svojich čitateľov a fanúšikov fascinovať.
Blednoucí vzpomínky
Prvý zo Sztyborových zaklínačských komiksov, ktorý čitateľa vtiahne do melancholického príbehu o hľadaní samého seba. Príšer už nie je toľko a Geralt premýšľa, kde bude teraz jeho miesto.
Blednoucí vzpomínky sú citlivým, dojímavým a zároveň krutým príbehom o starnutí, pamäti a zmierení. Geralt tu nie je len lovec príšer, ale hlavne muž, ktorý sa snaží pochopiť, čo všetko v živote stratil.
Scenár je vyvážený, poetický a zároveň napínavý. Kresba je jemná a melancholická, čo krásne zapadá do celej myšlienky príbehu. Za mňa jeden z lepších komiksov, ktorý skrýva viac, než sa môže zdať.
Nářek čarodějnice
Temnejší, bolestnejší a viac magický. Geralta prenasledujú vidiny, ktoré so sebou zároveň prinášajú varovanie.
Nářek čarodějnice je príbeh o tom, ako mágia vo svete Zaklínača nemusí byť len dar, ale aj prekliatie. Sztybor tu vykresľuje ženské postavy s veľkou empatiou, ktoré nie sú len obeťami, ale zároveň žiadne dokonalé hrdinky. Príbeh zároveň ukazuje, že každý čin má svoju cenu.
Ideálne čítanie pre tých, ktorí majú radi poetiku a trochu tej morálnej šedi, no pre mňa osobne nepatrí medzi moje najobľúbenejšie.
Balada o dvou vlcích
Príbeh o vine, strate a rozpoltenosti. Balada o dvou vlcích sa inšpiruje hneď dvoma klasickými rozprávkami, ktoré majstrovsky spracováva.
Geralt tu stojí medzi dvoma svetmi, ľudským a neľudským, a znovu sa musí sám seba pýtať, čo vlastne znamená byť monštrom, kde tá pomyselná hranica končí a začína. Okrem neho sa tu objaví aj miláčik davu, bard Marigold, ktorý samozrejme hľadá inšpiráciu na ďalšie balady a aj problémy.
Autor majstrovsky využíva klasické zaklínačské motívy aj rozprávky, ale podáva ich s intimitou, ktorú v knižnom alebo seriálovom poňatí nenájdeš. Kresba skvele podčiarkuje pochmúrnu náladu a príbeh, ktorý aj napriek tomu, že je uzavretý, zostane v čitateľovi ešte dlho po dočítaní. Pre mňa jeden z top komiksov zo zaklínačského sveta.
Divoká zvířata
Hneď po Balade prichádza môj ďalší favorit. Opäť moje obľúbené dilema – na niečo či niekoho hľadieť ako na netvora. Vzniká tu obrovský vnútorný konflikt a ja som si užívala každú minútu, každý panel, každú myšlienku.
Divoká zvířata sú drsnejšie, ale zároveň nádherne kreslené. Práve kresba je tu pre mňa absolútnym vrcholom umenia. Je dynamická, plná detailov, s prirodzeným kontrastom svetla a tieňa, navyše má perfektne vyvážené farby. Príbehovo ide o dokonalé prepojenie akcie, príšer a etických dilem. Bartosz Sztybor dáva v tomto komikse Geraltovi hĺbku, bez toho aby príbeh preťažil filozofiou.
Corvo Bianco
Tu sa autor pustil do príbehu, ktorý tematicky nadväzuje na jedno z DLC k tretej hre, konkrétne na datadisk O víne a krvi odohrávajúci sa v Toussainte. Zaujímavý nápad, ku ktorému mám síce vzhľadom na hru pár logických (či skôr nelogických) výhrad, aj keď, ako som už na začiatku spomenula, komiksy majú byť aj pre tých, ktorí hry nehrali.
Corvo Bianco má v sebe atmosféru vína, zdanlivého pokoja, nostalgie a tiež kladie otázku – či môže mať zaklínač vôbec niekedy pokoj a odísť na odpočinok? Žiaľ, spracovanie ma osobne až tak nechytilo. Nápad fantastický, ale tempo a výstavba deja trochu kolíšu. Príbeh ma bavil, no ako celok to podľa mňa úplne neklapalo.
Cesta, z níž není návratu / Zrada
Na tomto komikse sa síce nepodieľal Bartosz Sztybor – autormi sú tentoraz Maciej Parowski a samotný tvorca sveta Zaklínača, Andrzej Sapkowski. Ide však o najnovší prírastok, a preto sa pozrieme aj naň. Navyše je to taká trošku špecialitka a zároveň návrat ku koreňom. Ide totiž o adaptáciu dvoch starších poviedok z deväťdesiatych rokov a (pre mňa, žiaľ) je to poznať.
Štýl kresby je typický svojou dobou – výrazné línie, klasické rozloženie panelov, jednoducho taká tá stará komiksová atmosféra, ktorá však na dnešné pomery pôsobí zastaralo.
Verím však, že pre fanúšikov Sapkowského to bude nostalgická lahôdka. Návrat do doby, keď Zaklínač ešte nebol popkultúrnym fenoménom, len temnou legendou pre zasvätených.
Záver
Bartosz Sztybor ukazuje, že svet Zaklínača môže žiť ďalej aj mimo stránky románov a obrazovky hier či televízie. Jeho komiksy nie sú len doplnkom, ale samostatnými príbehmi, ktoré dýchajú atmosférou, filozofiou aj emóciami.
Ak sa chceš stratiť v Geraltovom svete zase trošku inak, siahni práve po komiksoch. A začni napríklad u Blednoucích vzpomínek alebo Divokých zvířat, pretože tam podľa mňa nájdeš to najlepšie, čo môže zaklínačský komiks ponúknuť – melanchóliu, krásu a hlavne poriadnu dávku morálneho dilematu.
autorka „Bunny“ Dominika Mátyásiová
