Harry Potter a 25 rokov mágie: Prehliadka filmových lokalít

harry potter•cestování

Už je to 25 rokov, čo sme mali prvýkrát možnosť otvoriť zväzok čarovných dobrodružstiev jedenásťročného čarodejníka Harryho Pottera. Pridajte sa k nemu pri objavovaní sveta čarov a kúziel. Tá nostalgia! Niektorí z nás boli v tom čase rovnako čistotní ako Harry sám, a tak sme mali jedinečnú príležitosť vyrastať s ním.

Na druhej strane - čo si budeme hovoriť, keby som nemusela tak dlho čakať na každú novú knihu (a čítať už vydané príbehy Harryho stále dokola), vôbec by mi to nevadilo. Aj keď aspoň dnes môžem byť spokojný čitateľ - posledný diel som dočítal v celkom rozumnom časovom horizonte. Určití páni, George R. R. Martin alebo Patrick Rothfuss, by sa mohli inšpirovať pani Rowlingovou - vôbec nie je zlé autorské umenie naservírovať svojim fanúšikom celú knižnú ságu. A áno, stále dúfam, že sa niekedy dočkám aj ich ďalších pokračovaní - aj keď Sanderson ich bude musieť dopísať.

Kedy inokedy ako tento rok sa teda naskytla dobrá príležitosť na ďalší výlet na krásny ostrov Albion? Keďže od môjho posledného anglického dobrodružstva po stopách Harryho Pottera (ktoré som písal tu), nastal čas opäť zbaliť hábity a prútik (a samozrejme aj nejaké to mudlovské oblečenie a iné kúsky, aby sme aspoň občas splynuli s davom), presunúť sa lietadlom na Stansted a odtiaľ vlakom do Londýna a ďalej.

Po príchode sme opäť prešli z Liverpool Street, ktorá je odtiaľto čo by kameňom dohodil, na Leadenhall Market - krásne trhovisko, ktoré sa počas natáčania filmov používalo ako exteriér Leadenhall Cauldron Inn, ale nebolo naším hlavným cieľom. Prešli sme takmer celú cestu okolo Temple až k Katedrále svätého Pavla (jej točité schodisko vinúce sa k jasnovideckej učebni poznáme z filmov), ale nestihli sme prejsť až k Miléniovému mostu. Určite si ho pamätáte zo šiesteho filmu, kde Harry hneď na začiatku dostane poriadnu bitku od smrťožrútov. Z diaľky sme sa len pokochali výhľadom, nasali atmosféru Londýna a vyrazili na ďalší vlak.

Cieľom dňa bolo nechať sa odviezť až do Oxfordu, univerzitného mesta nielen s bohatou literárnou históriou, ale samozrejme aj plného miest, kde sa natáčali filmy Harry Potter. Cestou na stanicu Paddington ma príjemne prekvapilo, keď mi pán za pultom poradil, aby som si hneď kúpil spiatočný lístok - ušetríte tak takmer celú cenu jedného lístka, ktorá bola približne 60 libier, a to je dosť veľa.

V Oxforde sme si museli len nájsť rezervovanú strechu nad hlavou a dobre sa vyspať, pretože sme už mali plán na ďalší deň. Popoludní nás čakala prvá zastávka v areáli univerzity - Kristova cirkevná škola a s ňou spojená prehliadka. Veľmi sme sa na ňu tešili, pretože zahŕňa ikonické schodisko, na ktorom profesorka McGonagallová víta študentov prvého ročníka po príchode do Bradavice. Áno, bolo tam veľa turistov, ktorí sa ju snažili blysnúť - ale my sme boli jediní, ktorí vytiahli svoje prútiky (ktoré nám našťastie pri letiskovej kontrole nezabavili) a rúcha a pustili sa s nimi do fotenia na úplne inej úrovni. Nad týmto schodiskom sa nachádza aj Veľká sála, kde študenti obedujú aj dnes, hoci v trochu nudnejšom prevedení - žiadne sviečky vznášajúce sa nad hlavou ani hviezdna obloha na strope -, ale namiesto toho miestnosť plná obrazov významných osobností univerzity, ako napríklad kráľa Henryho VIII. (ten so zlými manželskými návykmi) a je tu aj jedna z vitráží venovaná Lewisovi Carrollovi a jeho Alice v krajine zázrakov - aj on tu žil, študoval a nakoniec učil a písal.

Predtým, ako sa vyberiete do Anglicka, je dobré vedieť o Chráme Krista, že lístky na prehliadku sa kupujú v predstihu - každý piatok večer okolo 23.00 h dávajú do predaja online lístky na nasledujúci týždeň - čo som náhodou zistil dva týždne pred našou cestou a našťastie som mohol zabezpečiť si ich skôr tu. Na prehliadku sme išli so sprievodcom so slúchadlami na ušiach - tak ušetríte peniaze a stále sa pohybujete vlastným tempom po trati, ideálne.

Keďže naša prehliadka sa konala až po obede, mali sme ešte predtým čas na prehliadku centra a ja som vyliezol na vrchol Carfaxovej veže (sám, pretože môj sprievodca nemá rád schody, cez ktoré vidíte dole, takže pozor, ak vám to tiež nerobí dobre) - pozostatky stredovekého kostola Sv. Martina, z ktorého dnes už, žiaľ, nič nestojí - ale ten výhľad, ten naozaj stál za to.

Popoludní sme si v priľahlej uličke dopriali šálku kávy, ale ešte predtým sme neodolali návšteve neďalekého obchodu Alenka - ak ste, tak ako ja, fanúšikom Annie v krajine zázrakov, aj odtiaľto budete odchádzať o niekoľko desiatok kíl ľahší, ale oveľa spokojnejší s množstvom krásnych vecí, ktoré zúfalo potrebujete.

Na druhý deň bola hneď ráno na programe Škola bosoriek - miesto, ktoré bolo ambulanciou, kde profesorka McGonagallová učila študentov tanečnému umeniu vo štvrtom filme a kde Oxfordskí študenti robili skúšky v reálnom živote. Lístky sme si pre istotu zaobstarali online tu na prvé voľné miesto a bol to dobrý nápad - naša skupina bola malá a prehliadku sme si mohli vychutnať bez davov turistov.

Potom sme prešli okolo neďalekej Radcliffe Camera (nádherná knižnica, ktorú si, žiaľ, teraz nebolo možné prezrieť) alebo Sheldonského divadlaSheldonian Cooper (slávnostné divadlo, ktoré sa pôvodne používalo na promočné ceremónie, čo samozrejme nemá nič spoločné s Sheldonian Cooper, napriek tomu sa mi hneď vybavilo).

Počas čakania na ďalšiu prehliadku sme si prezreli aj aktuálne výstavy v Westonskej knižnici - vo vestibule tejto knižnice sa totiž predávajú vstupenky do komplexu Bodleainskej knižnice vrátane Divadelnej školy a človek si môže vybrať z mnohých možností prehliadky, ktoré sa v ten deň ponúkajú.

Tentoraz sme sa teda s davom ľudí opäť pozreli do Školy bosoriek (a veľmi sme ocenili našu rannú návštevu bez davu ľudí), tentoraz so sprievodcom - naša britská sprievodkyňa bola veľkou studnicou informácií, keď nás previedla knižnicou, v ktorej J. R. R. Tolkien študoval s C. S. Lewisom a začali svoje príbehy čmárať na papier, bola som v úžase. Navyše sa tu natáčala pobočka knižnice v Bradaviciach s obmedzeným prístupom. Ak sa mi ešte niekedy pošťastí navštíviť Oxford, budem sa musieť zaregistrovať do tejto knižnice a ísť ju preskúmať ďalej za stôl knihovníka, ktorý do nej púšťal len čitateľov svojej knižnice (je bezplatná pre verejnosť, nielen pre študentov univerzity, čo je dobré vedieť pre budúcnosť).

Našou ďalšou zastávkou v ten deň bola New College koľaj, na ktorú pre zmenu nebolo potrebné kupovať lístky vopred a dalo sa za ňu jednoducho zaplatiť kartou na mieste (pozor, hotovosť vôbec neberú). Nádvorie tejto koleje nás mimoriadne zaujalo, pretože je to nielen naozaj krásny gotický kláštor, ale dominuje mu aj istý pamätný strom, pod ktorým sa Dracovi pošťastilo aspoň na chvíľu premeniť na fretku a vďaka zásahu profesora Moodyho stále levitovať. Škoda, že počas našej návštevy tejto koľaje nás zastihla pekná búrka a svetlo bolo veľmi slabé na zachytenie nejakých pekných fotografií. Škoda, pretože inak sme si stihli užiť krásne jarné počasie v Anglicku v čase, keď u nás bolo naozaj hnusne.

Oxford ponúka, samozrejme, oveľa viac - hrad, ktorý sme si pozreli len zvonku, množstvo krásnych náboženských pamiatok, okolo ktorých sme mali možnosť prejsť a niektoré navštíviť aj vo vnútri - napokon, univerzitný areál je dominantou, ktorú by ste nemali vynechať pri putovaní po stopách filmových lokácií HP.

Osobne som chcel navštíviť krčmu, v ktorej sa Tolkien stretával so svojimi priateľmi Inklingami (Jačmeň a vlajka alebo Orol a dieťa na St. Giles Street, príhodne na tej istej ulici oproti sebe), žiaľ, jeden podnik bol kvôli rekonštrukcii zatvorený a druhý bol opäť plný. Takže som sa vymazal a nemohol som si dať pivo na tom istom mieste, ako to robil profesor. Snáď nabudúce...

Po dôkladnom preskúmaní Oxfordu sme sa vrátili do Londýna na ďalší deň vo filmových štúdiách, ktorý sme si na druhýkrát veľmi užili, pretože návšteva vôbec nebola rovnaká - tentoraz bol začiatok našej prehliadky ladený na tému Prehliadka filmových štúdií v Londýne.strong>Čarodejnícke triky a vo Veľkej sále sme mali tú česť vidieť epický ohňostroj, ktorý bratia Weasleyovci odpálili pri odchode zo školy. K dispozícii boli aj nové prírastky do expozícií, ako napríklad jasnovidecká trieda, záchranársky autobus a Harryho izba z Pustého kotla a Potvorárium pod posteľou. Bolo však skvelé opäť navštíviť Zubatú ulicu, Gringottovu banku a Zakázaný les.

Bolo vidieť, že na štúdiách sa neustále pracuje a veci sa neustále hýbu - napríklad občerstvovacia stanica v strede trasy sa zmenila k lepšiemu, a to tak vo výzdobe a dekoráciách, ako aj v manipulácii s radmi pomocou vyvolávacieho systému. Stále tam môžete dostať väčšinou rýchle občerstvenie, ale už som sa zmierila s tým, že Bradavická hostina tam jednoducho nebude k dispozícii, bodka.

Ak ste fanúšikmi Harryho Pottera a po návšteve ateliérov hľadáte miesto, kde by ste si mohli urobiť ďalšiu čarodejnícku dovolenku, určite odporúčam Oxford. Tak oprášte metlu a vyrazte na cestu!

od Jana Mrkvicová