Podrobná analýza hry The Last Of Us (SPOILER ALERT)

Jeden z najdrahších seriálov HBO sa skončil. Zanechal za sebou hromadu krásnych, často trpko-sladkých spomienok. Ak ste po skončení seriálu čo i len pár sekúnd mlčali a premýšľali, čo Joel urobil a či mal na to právo, gratulujeme. Stali ste sa obeťou rovnakej emocionálnej horskej dráhy ako státisíce herných fanúšikov pred desiatimi rokmi. Napriek tomu dúfam, že ste si to užili, viac-menej aj vďaka kontroverziám!"

O tom, či bolo Joelovo správanie oprávnené, by mali diskutovať skôr psychológovia a filozofi. Verím, že väčšina z nás by sa zachovala rovnako. Nádej je krásna vec, ale v konečnom dôsledku nikto z nás nie je absolútny altruista a to, čo robíme, robíme čiastočne pre seba. Len si to nechceme priznať.

Ale vráťme sa teraz na začiatok. Prostredníctvom komentárov sa pokúsim nejakým spôsobom okomentovať každú epizódu, spomenúť jej nedostatky a vyzdvihnúť pozitíva. A ako asi tušia tí, ktorí čítali môj predchádzajúci článok Prvé dojmy z The Last Of Us, často sa budem obracať na svoj hlavný zdroj, ktorým je prequel a pôvodná hra z roku 2013.

Znovu by som chcel upozorniť, že v tomto rozsiahlom článku budem vyjadrovať čisto svoje vlastné dojmy a pocity. Ako vždy verím, že si na sériu a všetky jej aspekty vytvoríte vlastný názor.

Ak ste teda pripravení na trochu toho uvažovania nad nesmrteľnosťou bloaterov, poďme na to.

Epizóda I. Keď sa stratíš v tme

Úvodná epizóda. Priniesla všetko dôležité, čo divák potreboval vedieť, a ešte viac! Rozohrávala svet, ktorý sme potrebovali pochopiť a spoznať. Svet, ktorý je v porovnaní napríklad s The Walking Dead možno ešte depresívnejší, pretože sila, ktorá ho začala pohlcovať, z vás prvýkrát neurobí bezduchú, hlúpu a pomaly sa mrviacu mŕtvolu. Klikyháky a bloatery sú živé. The Last Of Us nie je a nikdy nebol o zombíkoch!"

Mutovaný cordyceps je prakticky samostatne mysliaci organizmus a my sme len potrava, prostriedok v jeho snahe o prežitie. Viac sa k prvej epizóde asi nebudem vyjadrovať - aj preto, že najčerstvejšie pocity z nej môžete získať v článku Prvé dojmy z The Last Of Us, ktorý som napísal hneď po skončení prvej epizódy.

Druhá epizóda. Nakazení

Ako to vyzerá, keď vypukne pandémia a vy viete, že je všetko stratené? Odpoveď na túto otázku sme dostali v druhej epizóde. Dva dni pred vypuknutím epidémie mykológ v Jakarte skúma telo zasiahnuté zmutovaným cordycepsom. Tento pohľad na prvé hodiny je celkom fascinujúci a ukazuje autorov dôvtip.

V druhej epizóde sme lepšie spoznali aj Tess (Anna Torv), ale jej postava sa na konci epizódy stala obeťou nešťastného osudu. Dostali sme akčnú scénu v múzeu a niekoľko dobrých, vtipných hlášok. Bohužiaľ, vďaka nim sme doma začali seriálového Joela označovať ako dum-dum.

Dumb je anglický výraz pre hlupáka - a ak poznáte film Noc v múzeu, v origináli hovoriaca socha moai oslovuje Bena Stillera "dum-dum" - jednoducho hlupák. Nemôžem si pomôcť, ale zatiaľ čo hra Joel je nebezpečná, podozrievavá a inteligentná, Pascal je… hlúpy. Často sa len pozerá a skôr než chytrosť mám tendenciu vidieť za tým pohľadom tú istú opicu, ktorá hrá na cimbal v hlave Homera Simpsona.

Nechápte ma však zle. Som úplne a úplne oddaný Pascalovmu stvárneniu Mandaloriana, ale rozhodne to nie je "môj" Joel. :D

Epizóda III. Dlhý, dlhý čas

Najkontroverznejšia epizóda! Kamarát ju žartom (ale v dobrom!) nazýva "Zkrotená huba" (odkaz na film Skrotená hora z roku 2005). Hneď na úvod určite uvediem jednu objasňujúcu poznámku - tento diel nie je produktom žiadnych aktivistov. Nepotrebuje zviditeľňovať žiadnu agendu. Bill je už v hre gay. Nie je to explicitne uvedené, ale ak nie ste takí citliví ako betón, pochopíte to. Takže tretia epizóda len dokresľuje to, čo sme nemali možnosť vidieť v hre.

Nebudem klamať, tak trochu som sa tešil na interakciu Ellie s nepríjemným Billom. Namiesto toho som dostal celkom normálneho asociálneho Billa, ktorý v temnom období nachádza lásku a zmysel života. Epizóda pôsobí takmer ako samostatný film a funguje na jednotku. Už nikdy sa nebudem pozerať na jahody rovnako a krásnu nostalgiu tejto epizódy si so sebou ponesiem do konca života. A ten záver? Pfffff… keby som bol len trochu menší čudák, nesnažil by som sa predstaviť si, čo zostalo v tej posteli.