Podrobná analýza hry The Last Of Us (SPOILER ALERT)
Jeden z najdrahších seriálov HBO sa skončil. Zanechal za sebou hromadu krásnych, často trpko-sladkých spomienok. Ak ste po skončení seriálu čo i len pár sekúnd mlčali a premýšľali, čo Joel urobil a či mal na to právo, gratulujeme. Stali ste sa obeťou rovnakej emocionálnej horskej dráhy ako státisíce herných fanúšikov pred desiatimi rokmi. Napriek tomu dúfam, že ste si to užili, viac-menej aj vďaka kontroverziám!"
O tom, či bolo Joelovo správanie oprávnené, by mali diskutovať skôr psychológovia a filozofi. Verím, že väčšina z nás by sa zachovala rovnako. Nádej je krásna vec, ale v konečnom dôsledku nikto z nás nie je absolútny altruista a to, čo robíme, robíme čiastočne pre seba. Len si to nechceme priznať.
Ale vráťme sa teraz na začiatok. Prostredníctvom komentárov sa pokúsim nejakým spôsobom okomentovať každú epizódu, spomenúť jej nedostatky a vyzdvihnúť pozitíva. A ako asi tušia tí, ktorí čítali môj predchádzajúci článok Prvé dojmy z The Last Of Us, často sa budem obracať na svoj hlavný zdroj, ktorým je prequel a pôvodná hra z roku 2013.
Znovu by som chcel upozorniť, že v tomto rozsiahlom článku budem vyjadrovať čisto svoje vlastné dojmy a pocity. Ako vždy verím, že si na sériu a všetky jej aspekty vytvoríte vlastný názor.
Ak ste teda pripravení na trochu toho uvažovania nad nesmrteľnosťou bloaterov, poďme na to.

Epizóda I. Keď sa stratíš v tme
Úvodná epizóda. Priniesla všetko dôležité, čo divák potreboval vedieť, a ešte viac! Rozohrávala svet, ktorý sme potrebovali pochopiť a spoznať. Svet, ktorý je v porovnaní napríklad s The Walking Dead možno ešte depresívnejší, pretože sila, ktorá ho začala pohlcovať, z vás prvýkrát neurobí bezduchú, hlúpu a pomaly sa mrviacu mŕtvolu. Klikyháky a bloatery sú živé. The Last Of Us nie je a nikdy nebol o zombíkoch!"
Mutovaný cordyceps je prakticky samostatne mysliaci organizmus a my sme len potrava, prostriedok v jeho snahe o prežitie. Viac sa k prvej epizóde asi nebudem vyjadrovať - aj preto, že najčerstvejšie pocity z nej môžete získať v článku Prvé dojmy z The Last Of Us, ktorý som napísal hneď po skončení prvej epizódy.
Druhá epizóda. Nakazení
Ako to vyzerá, keď vypukne pandémia a vy viete, že je všetko stratené? Odpoveď na túto otázku sme dostali v druhej epizóde. Dva dni pred vypuknutím epidémie mykológ v Jakarte skúma telo zasiahnuté zmutovaným cordycepsom. Tento pohľad na prvé hodiny je celkom fascinujúci a ukazuje autorov dôvtip.
V druhej epizóde sme lepšie spoznali aj Tess (Anna Torv), ale jej postava sa na konci epizódy stala obeťou nešťastného osudu. Dostali sme akčnú scénu v múzeu a niekoľko dobrých, vtipných hlášok. Bohužiaľ, vďaka nim sme doma začali seriálového Joela označovať ako dum-dum.
Dumb je anglický výraz pre hlupáka - a ak poznáte film Noc v múzeu, v origináli hovoriaca socha moai oslovuje Bena Stillera "dum-dum" - jednoducho hlupák. Nemôžem si pomôcť, ale zatiaľ čo hra Joel je nebezpečná, podozrievavá a inteligentná, Pascal je... hlúpy. Často sa len pozerá a skôr než chytrosť mám tendenciu vidieť za tým pohľadom tú istú opicu, ktorá hrá na cimbal v hlave Homera Simpsona.
Nechápte ma však zle. Som úplne a úplne oddaný Pascalovmu stvárneniu Mandaloriana, ale rozhodne to nie je "môj" Joel. :D
Epizóda III. Dlhý, dlhý čas
Najkontroverznejšia epizóda! Kamarát ju žartom (ale v dobrom!) nazýva "Zkrotená huba" (odkaz na film Skrotená hora z roku 2005). Hneď na úvod určite uvediem jednu objasňujúcu poznámku - tento diel nie je produktom žiadnych aktivistov. Nepotrebuje zviditeľňovať žiadnu agendu. Bill je už v hre gay. Nie je to explicitne uvedené, ale ak nie ste takí citliví ako betón, pochopíte to. Takže tretia epizóda len dokresľuje to, čo sme nemali možnosť vidieť v hre.

Nebudem klamať, tak trochu som sa tešil na interakciu Ellie s nepríjemným Billom. Namiesto toho som dostal celkom normálneho asociálneho Billa, ktorý v temnom období nachádza lásku a zmysel života. Epizóda pôsobí takmer ako samostatný film a funguje na jednotku. Už nikdy sa nebudem pozerať na jahody rovnako a krásnu nostalgiu tejto epizódy si so sebou ponesiem do konca života. A ten záver? Pfffff... keby som bol len trochu menší čudák, nesnažil by som sa predstaviť si, čo zostalo v tej posteli.
Nerdovo okienko: V deň odvysielania tejto epizódy zomrela na rakovinu vo veku 46 rokov predstaviteľka hernej Tess, herečka Annie Wersching.
Epizóda IV. Prosím, chyť ma za ruku
Pravdepodobne jedna z nudnejších epizód. Hoci pomerne verne pokračuje v sledovaní vývoja v hre, predstavuje nám novú postavu, Kathleen (Melanie Lynskey), ktorá napriek všetkej snahe pôsobí vykonštruovane a celkom zbytočne. Povedal by som - keďže ju v hre nenájdete -, že ju ani nijako zvlášť nepotrebujete. Nijako nezlepšuje dej ani nemení jeho dynamiku. Len dodáva pozadie postavám, ako sú Sam a Henry. A táto kulisa ma veľmi sklamala (viac v ďalšom dieli). Kto sa však vďaka Kathleen dostal na scénu v mikrosvete, bol Jeffrey Pierce alias Perry. Ten hral Joelovho brata Tommyho v The Last Of Us.
Epizóda V. Vydržať a prežiť
Henry a Sam sú pre mňa mimoriadne pozitívnym prvkom v hre. Sú to po dlhom čase prví ľudia, ktorí predstavujú kladné postavy vo svete plnom zákerných bastardov. Henry je chlapík so zmyslom pre humor, ktorý miluje Harleje, hoci na nich nikdy nejazdil (ale videl ich vo svojich snoch)! Starostlivo sa stará o svojho mladšieho brata a takmer vytvára vzor ideálneho vzťahu Joela a Ellie v jeho naj "kryštalickejšej" podobe.
Seriálový Henry je skôr na temnej strane. Tu sa dostávam k informácii, ktorá ma sklamala - Kathleen ide Henrymu po krku, pretože Henry, aby zachránil svojho brata, obetoval Kathleeninho brata. Vnímate miernu paralelu s Joelom a Ellie? Zaujímalo by ma, prečo Druckman a Mazin prišli s týmto nápadom. Podľa môjho osobného názoru to tak trochu degraduje Joelovo rozhodnutie v poslednej epizóde na "jedno z mnohých"
.
Chceli tvorcovia seriálu, aby Joelovo rozhodnutie na konci série vnímala široká verejnosť pozitívnejšie, pretože nebol prvý, kto urobil podobný krok? Neviem.
Z logiky veci je samozrejme pravdepodobné, že vo svete The Last Of Us sa museli odohrať tisíce takýchto rozhodnutí. Zbytočná Kathleen však vytvorila pre Sama a Henryho zbytočné pozadie a z týchto dvoch obľúbených postáv pre mňa urobila len ďalšie dve v mlynčeku na mäso.
V hre boli Sam a Henry kladnými prvkami. Čisté. V predstavení im vďaka malej, ale predsa len čiernej bodke tento punc slnka medzi dažďovými mrakmi zobrali, zadupali do zeme a spláchli do kanála. Ospravedlňujem sa za ľahký aforizmus, ale v hre som Sama a Henryho naozaj vnímal takto. Henry ide svojou postavou úplne proti prúdu všetkej negativity sveta. Na malý okamih dokonca vyčarí Joelovi úsmev na tvári! O to viac ma ich dramatická smrť traumatizovala.
Čo naopak musím na tejto epizóde pochváliť - bloater. Ďalej zmena, že Sam je nepočujúci - a skutočne ho stvárnil nepočujúci herec Keivonn Woodard - priniesla do všetkých scén úplne iný rozmer. A potom to klikacie dieťa! To sa mi veľmi páčilo. Iróniou je, že asi 30 sekúnd predtým, ako sa na scéne objavilo clicker-dieťa, som sa potichu pýtal, prečo vlastne v TLOU žiadne clicker-dieťa nevidíme.
V seriáli ich predsa vidíme! A ako krásne sa vrtia!
Epizóda VI. Kin
Tri mesiace po udalostiach z predchádzajúcej epizódy sa Joel v utopickom meste Jackson konečne konfrontuje so svojím mladším bratom Tommym. Bol som zvedavý na Gabriela Lunu, pretože Tommy je úžasná postava - je to drsňák, idealista, ale predovšetkým dobrý človek. Aj keď si to o sebe možno nemyslí.
Znovu sme sa tu dočkali niekoľkých vizuálnych a dejových zmien - Maria, Tommyho manželka, je tehotná. Na prvý pohľad pomerne drobná zmena slúži skôr ako prostriedok pre vyhrotenú výmenu názorov medzi Tommym a Joelom. Joelova "slabá" chvíľa ukazuje hlavného hrdinu ako neistého päťdesiatnika, ktorý bojuje s vlastnými démonmi a fyzickými nedostatkami - novinka a asi prvá scéna, v ktorej som musel Pedra pochváliť za jeho výkon.
Vskutku kultovú scénu v dome, keď sa Joel a Ellie pohádajú, potom skvele zahrá Bella Ramsey, ale Pascal už toľko nie. Túto vyhrotenú interakciu mu neverím. Pôsobí akosi strnulo.Je to práve Gabriel Luna, ktorého vnímam ako najväčšie pozitívum tohto dielu. Ruku na srdce, v porovnaní s hereckým obsadením mám ku každému z hercov isté výhrady. V mojich očiach sa ku každému niečo drieme. Či už je to Pascalov dum-dum Joel, Bella používajúca slovo "fuck" príliš prvoplánovo, zbytočná Kathleen alebo antihrdina Henry.

Ale Luna? Nada... nič. Od prvých minút som z nej mal presne také emócie, aké vo mne vyvolal herný Tommy po stretnutí vo vodnej elektrárni. Skláňam sa, tlieskam a veľmi pekne ďakujem za tento záblesk starých dobrých časov.
Episode VII. Left Behind
Názov epizódy Left Behind je názov rovnomenného datadisku k hre. Mám dobrú správu pre tých, ktorí ma nemajú radi, keď permanentne porovnávam hru a seriál. Nehral som Left Behind! Takže nemám s čím porovnávať - a pre účely tohto článku som datadisk ešte nepozeral.
Prvé pozitívum, ktoré vidím, je pieseň Pearl Jam, ktorá hrá krátko po úvode epizódy. Som fanúšikom skupiny Pearl Jam. A nie je to jediná pieseň tejto skupiny, ktorá je spojená s TLOU, takže za mňa druhý palec hore.

Siedma epizóda nás zavedie o niekoľko týždňov späť, keď je Ellie súčasťou vojenskej školy. Ukazuje nám niečo z jej minulosti. O tom, ako ju v postapokalyptickej spoločnosti vnímajú len ako ďalšiu radovú preživšiu, ktorá však nemá ani potuchy o svojej výnimočnosti. Napriek tomu, že ide opäť o takú "výplňovú" epizódu, umožňuje divákovi nahliadnuť do Elliinej duše a opäť pre tých, ktorí mali možno mylné domnienky - áno, Ellie je v hre aj lesbička. 😊
Paradoxne, asi nemám k tejto epizóde viac čo povedať. Je to trochu ako Epizóda III. Funguje len ako samostatný diel. Je pomalá, ale je pre ňu vizuálne výpovedná. Je v nej niečo magické, ale zároveň aj ťaživé a dramatické.
Epizóda VIII. Keď sme v núdzi
Pre mňa najlepšia epizóda celého seriálu. Hoci v tejto epizóde som si prvýkrát uvedomil, ako veľmi mi chýbajú strety s klikačmi, bežcami, nadúvadlami atď. Seriál nie je vôbec akčný. A ja nie som fanúšikom akčných filmov. Radšej rozmýšľam, ako počúvam zvuky škrípajúcich bŕzd alebo samopalov. Ellie však v hre zažíva dosť drsné momenty s Davidom, vodcom skupiny preživších v Silver Lake, a možno aj preto má hráč trochu tendenciu pochybovať, či je David naozaj "zlý"
Samozrejme, že je! Dokonca si dovolím tvrdiť, že skutočnosť, že David dostal v sérii viac priestoru, z neho robí oveľa väčšiu vlož obľúbenú nadávku, než som si myslel. Z výkonu Scotta Shepherda však nie som unesený - herná verzia Davida, ktorú stvárnil Nolan North (Nathan Drake zo série Uncharted), má oveľa desivejší tón hlasu a taký ten priateľský učebnicový psychopatický postoj. Sheperdov David je zradný na pohľad, takže nie je nad čím premýšľať.
V epizóde sa tiež krátko stretneme s postavou menom James. Davidovu pravú ruku.

Bolo zaujímavé sledovať, ako Troy zmenil postavu úplne bokového a ufňukaného mladého pomocníka na charakter, ktorý by sa dal označiť za morálne oduševnený. Možno dokonca so svedomím.
Scéna v horiacom dome potom v mnohých z nás, ktorí sme sa stretli s touto hernou verziou, prebudila túžbu hádzať tehly a prázdne fľaše. Moje myšlienky sa točili aj okolo očakávania, či Ellie skočí Davidovi niekoľkokrát do krku (ako to urobila v hre). Ani jedno z toho sa nenaplnilo, ale na dramatickosti ďalšej kultovej scény to neubralo.
V poslednej scéne, keď Joel chytí Ellie krátko po tom, čo sa mladá tínedžerka pustila do odporného násilníka, musím opäť oceniť Neila Druckmanna aj Craiga Mazina. Pedrov výraz dokonale vystihuje niečo medzi strachom, ospravedlnením a výčitkami svedomia, že si nesplnil svoju povinnosť ako jej samozvaný ochranca.Nanešťastie, aj tu som zažil mierny povzdych. Joel a Ellie sa stretávajú vonku v dedine, kde je absolútne ticho a nikde ani noha, zatiaľ čo steakhouse dosť ostentatívne horí.
Kde sú všetci?V hre Joel nájde Ellie v tom horiacom dome, zatiaľ čo vonku zúri snehová víchrica. Ich útek zo Strieborného jazera je teda dobre utajený. V krásny bezveterný deň ako v seriáli sú ľahkým cieľom a ktokoľvek ich môže sledovať.
Epizóda IX. Hľadaj svetlo
V poslednej epizóde seriálu sa hneď na začiatku stretávame s Annou - matkou Ellie, ktorú nehrá nikto iný ako Ashley Johnson - herná Ellie.

Posledná epizóda (aspoň na začiatku) sleduje vývoj hry. Nádherná scéna so žirafami je v hre skutočným skvostom a seriál ju takmer dokonale skopíroval. Dokonca zamestnali skutočnú žirafu menom Nabo. Potom sme sa však dočkali niekoľkých zmien, ktoré mi zase pokazili zážitok z dramatického finále.
Veľmi mi chýbala scéna v tuneli, kde sa Ellie tesne pred dosiahnutím cieľa takmer utopí.
Stále som nepochopil sekvenciu, v ktorej sa Joel pozrie na zoznam poschodí (aby zistil, kde je pediatria), potom sa spýta chlapíka, kde je Ellie, a keď nič nepovie, vykríkne, že nemá čas, a zastrelí ho. Na čo presne nemá čas? Na potvrdenie? Veď už vie, kam má ísť! Tak prečo stráca čas kladením otázok? .... odhliadnuc od zjavného zámeru tvorcov napodobniť scénu z divadelnej hry.
V hre Joel nevie, kam má ísť, a tak prepadne strážcu. Priloží mu zbraň k bruchu a spýta sa, kde je operačná sála. Keď strážca mlčí, Joel mu odpovie, že nemá čas (logicky, nemá čas na hry), a potom ho zastrelí, aby ho prinútil hovoriť prostredníctvom mučenia. Keď strážca nespolupracuje, opäť ho zastrelí. A potom strážca odpovie. Joel dostane to, čo potrebuje, a zasiahne strážcu výstrelom z milosti.
Táto sekvencia dáva väčší zmysel. Úprimne povedané, seriálová verzia tejto situácie mi pripomína tú reklamu na Zalando "Máte už dosť drámy". 😀
Keď Joel postupuje nemocnicou, vyzdvihol by som použitie úzkostlivej hudby v pozadí celej situácie. Bola veľmi vtipná a vytvárala krásny kontrast.
Záverečné myšlienky
Tvorcovia aj herci to zvládli na jednotku. The Last Of Us je seriál o láske. Takej, ktorá prináša radosť. Ale aj takú, pre ktorú budú nevinní ľudia umierať. Je to veľmi príbehový seriál, do veľkej miery verný hre. Udržiava si konštantné tempo a len občas zaváha v epizódach, v ktorých chceli tvorcovia rozšíriť existujúci lore.
Hra The Last Of Us Part I. je dramatická, až hororová. Poznám nejedného hráča, ktorému priniesla divoké sny. Čo vypovedá o jej schopnosti dostať sa vám pod kožu. Bohužiaľ, absencia častejších stretnutí s nakazenými spôsobuje, že svet v sérii nie je dostatočne desivý. Chýba potreba mať sa neustále na pozore a kryť si chrbát. Často niekoľko takýchto kliknutí by mohlo vystupňovať emócie na maximum.
Pedro Pascal, hoci som s ním ako s Mandalorianom veľmi spokojný (alebo skôr s jeho hlasovou prácou, keďže fyzicky nie je na scéne tak často), Joelovi neverím. Stvárnil ho príliš neprístupne, neotesane, chladne a plocho. Práve pred pár dňami som si už po niekoľkýkrát pozrel in-game cut-scény z hry a snažil sa prísť na to, čo mi na ňom tak vadí. Teraz už to viem. Nechová sa ako otec. Chová sa ako bodyguard, nie ako otec.
Keď Joel na konci hry odvádza Ellie z nemocnice, cítite a vidíte určitú dilemu - vie, že robí niečo zlé, ale aj tak to robí. Bije to v ňom a vy to cítite. Pascal je bum-bum burrito, ktorý všetkých zabíja a zdá sa, že mu je to jedno.
Jediný moment, keď som na chvíľu zachytil ten správny hrejivý pocit, ktorý by mal byť v Joelovi, bola scéna, keď sa Pedro začne spontánne smiať na hlúpom vtipe o hnačke. Nejako sa mu podarí preraziť tú škrupinu zotrvačnosti a až keď ku koncu povie: "Jdi spať," znie ako rodič.
Joel nie je necitlivý. Je brutálny, tvrdý a neústupný. Je v ňom však aj veľká dávka starostlivosti a empatie. V seriáli mám však často pocit, že Bella je lepším rodičom Pascala než naopak.
Vcelku teda môj názor na seriál je asi taký, že ho vnímam ako prínos pre kinematografiu. Nastavil latku pre hrané adaptácie sakra vysoko a verím, že si v nadchádzajúcej sezóne odnesie niekoľko ocenení. Pomohol celej novej skupine divákov objaviť to, čo my ostatní milujeme už roky - hoci v inej podobe.Podľa čísel mu dávam 80 %. Vyššie ísť nemôžem, pretože mi chýba dôvod, prečo sa k seriálu vrátiť. Som ten typ diváka, ktorý dokáže pozerať film alebo seriál, až kým nezmodrie. To je pre mňa kľúčový faktor, podľa ktorého viem, že ma dielo úplne pohltilo. Vystrihnuté scény z hry The Last Of Us som videl najmenej tridsaťkrát. Niektoré epizódy Mandaloriana viac ako desaťkrát. Ale TLOU ako seriál? Vďaka, ale nepotrebujem. Vrátim sa k adaptácii The Last Of Us Part II.

autor: Eva Lassler