Alan Moore - mág, anarchista a kráľ komiksovej tvorby
Ak sa pozriete na akýkoľvek rebríček najlepších komiksov, s pravdepodobnosťou blížiacou sa sto percentám tam nájdete jeden od Alana Moora. Právom je označovaný za najlepšieho komiksového autora všetkých čias.
Málokto pochopil komiksy tak ako on. Posunul ho na vyššiu úroveň a odvážil sa zaviesť postupy známe z klasickej literatúry a filmu. Dokonale uchopil štruktúry komiksu a ohýbal ich podľa svojich dôkladne premyslených zámerov. Necháva čitateľa hltať každý panel, hľadať odkazy a významy, ktorých je každá scéna plná. Okultista, vegetarián, anarchista, mág, bradatý pustovník, kráľ komiksových scenárov. Alan Moore je výnimočný Alan Moore.
"Alana Moora nesmieme za žiadnu cenu prijať, pretože by narušil morálku ostatných študentov." (z listu riaditeľa strednej školy, z ktorej Moora vylúčili)
Narodil sa ako Allan Oswald Moore 18. novembra 1953 v Northamptone v strednom Anglicku. Svoje rodné mesto raz nazval "priemyselnou šedou sutinou". Keďže od piatich rokov začal čítať všetko, čo sa mu dostalo do rúk, bolo len otázkou času, kedy sa dostane ku komiksom. Netrvalo dlho. Zamiloval si komiksy či klasických amerických superhrdinov - Flasha, Batmana a Fantastickú štvorku.
Podobne ako u mnohých iných autorov, ktorí pochádzajú z robotníckeho prostredia, to bol únik zo sivej reality, ktorá nepriala žiadnej snahe rozvíjať predstavivosť. Jeho vlastná tvorba sa však zatiaľ sústredila len na písanie poézie. Už len to prispelo k všeobecnému dojmu, že je jednoducho iný. Pochádzal zo štvrte, kde žili len chudobní a robotnícka trieda. Mal skreslené predstavy o hierarchii spoločnosti a dá sa povedať, že už v mladosti nemal predstavu o tom, ako funguje svet. Opovrhoval klasickou morálkou a vzdelaním.
Nechcel byť nikým, kto by sa mohol považovať za elitného vzdelanca. V škole sa zámerne snažil byť jedným z najhorších a sprevádzala ho povesť rebela a výtržníka. Niekoho, koho morálka strhla ostatných. Nečudo, že nepatril medzi obľúbencov učiteľského zboru. Zo školy ho vylúčili, dokonca s odporúčacím listom od samotného riaditeľa, čo mu znemožnilo študovať na iných školách a nájsť si akékoľvek zmysluplné zamestnanie. Potom sa začal venovať konzumácii a distribúcii LSD.
"LSD bol neuveriteľný zážitok. Nie že by som to odporúčal každému, ale tak trochu to rozbilo moju predstavu, že realita je daná, nemenná vec. Realita okolo nás je jedna realita a tá platí, ale existujú aj iné, odlišné perspektívy, v ktorých majú rôzne veci rovnako dôležitý význam. To malo na mňa veľký vplyv." Alan Moore 2003 (zdroj Wikipedia)
Tento prístup znamenal jediné - koniec akademického experimentovania. Bol nútený vykonávať tie najpodradnejšie práce, ako napríklad garbiar alebo čistič záchodov. Keď sa zoznámil so svojou manželkou Phyllis a nakoniec sa s ňou oženil, náhodne sa rozhodol, že sa stane autorom komiksov. Prečo nie, však?
Svet komiksov ho už dlho fascinoval. Najprv hltal samotné príbehy, ale potom sa začal zaujímať aj o život a prácu karikaturistov a spisovateľov. Predtým publikoval pod pseudonymami v rôznych bizarných samizdatových časopisoch.
Svoje sily si vyskúšal aj v oblasti hudby článkami v známych časopisoch Sound a NME. Z tohto obdobia sú známe aj jeho stripy Roscoe Moscow a Hviezda mojej degenerácie, ktoré už mali ten moorovský ideologický podtón známy zo všetkých jeho neskorších komiksov.
Pre noviny Northands Post vytvoril strip o Maxwellovi Magickom kocúrovi. Zúrivo ho nenávidel, ale pravidelný týždenný honorár sa zmestil do rodinného rozpočtu. Dokonca aj s jeho manželstvom a následným narodením dvoch dcér. Nakoniec si k stripu našiel cestu a obľúbil si ho. Pokračoval v jeho písaní až do roku 1986, keď sa s miestnymi novinami rozišiel v zlom
.Podpísal sa pod ich homofóbny postoj, ktorý aj patrične kritizoval. Moore sa dlhodobo angažoval v homosexuálnej problematike a podporoval lesbické a homosexuálne menšiny. V roku 1988 vydal pre ich nadáciu benefičnú antológiu komiksových príbehov s názvom AARGH (Artists Against Rampant Government Homophobia) pod hlavičkou vlastného undergroundového vydavateľstva Mad Love. Autori komiksov ostro kritizovali postoj britskej legislatívy k sexualite a jej zverejňovaniu, či už súkromnému alebo verejnému. Medzi prispievateľov do tejto antológie patria Neil Gaiman a Frank Miller.
Na konci 70. rokov urobil Moore jedno z najzávažnejších rozhodnutí svojej kariéry, ktoré sa nakoniec ukázalo ako najlepšie - prestal kresliť.
"Medzi fantáziou a peniazmi je nepriamo úmerný vzťah." (Alan Moore)
Svoje poviedky začal publikovať v časopisoch 2000 AD, Marvel UK a Warrior. Svoju kariéru začal po boku svojho dlhoročného pomocníka a menovca Steva Moora. Úplne zmenil napríklad pohľad na komiksovú postavu sudcu Dredda tým, že mu dodal dovtedy nevídanú komplexnosť. Šéfredaktorom časopisu 2000 AD bol v tom čase Alan Grant, ktorý Moora označil za "kurva dobrého spisovateľa".
Ďalším dielom z tej doby bola creator-owned séria The Ballad of Halo Jones, ktorá bola prvým mediálnym komiksovým titulom, v ktorom nevystupovala žena s veľkým poprsím ani obeť šovinistickej maskulinity. Bol tiež prizvaný k spoluautorstvu antológie Future Shock, ktorá obsahovala krátke hororovo-fantastické príbehy, ktorých Moore v tom čase napísal viac ako päťdesiat. Bolo jasné, že jeho rozhodnutie vrhnúť sa na komiksy bolo správne. Marvel UK - ako je samozrejme z názvu jasné - je britská (európska) pobočka mamutieho amerického Marvelu. Predstavovali populárnych komiksových hrdinov naprieč rôznym národným politickým spektrom a s typickým britským humorom a nadsádzkou.
Jedným z takýchto počinov bol Kapitán Británia, ktorý parafrázoval názov a vlastenecké posolstvo populárneho marvelovského hrdinu Kapitána Ameriku. Čoskoro sa stal v Británii populárnym a hlavne oceňovaným filmárom. V zámorí si všimli mladého spisovateľa, ktorý zbieral komiksové ocenenia ako na bežiacom páse, a rozhodli sa ho pretiahnuť do sveta, kde majú komiksy pevné miesto a ich fanúšikovia sú nekonečne početnejší.
Sám Moore sa nad tým dodnes usmieva a hovorí, že Američania sa k ocenenému tvorcovi správajú, akoby mal status Oscara. A pritom tieto ceny v tom čase udeľovalo dvadsať britských zarytých komiksových nerdov. Napriek tomu sa presťahoval za oceán, kde obnovil Swamp Thing, po ktorom nasledovali Strážcovia, Batman, Superman a všetci ostatní. Príčinou bol, samozrejme, príliv britských komiksových autorov do USA v čase, keď tamojším tvorcom trochu dochádzal dych.Začínal ako autor pre mamutí komiksový koncern DC Comics, kde resuscitoval práve Swamp Thing, ktorému dal ekologický podtext. Hrdinu, ktorého v roku 1971 vytvorila dvojica Len Wein a Berni Wrightson, ale ktorý sa dočkal skutočného rozkvetu svojej identity až pod Moorovou taktovkou. Táto séria sa stala základom série Vertigo, ktorej cieľom bolo osloviť dospelých čitateľov komiksov.
Na začiatku svojej americkej cesty reinkarnoval známe komiksové značky a vdýchol im čerstvý vzduch do trochu chradnúcich pľúc. To však spôsobilo problémy s právami tvorcov a úradníkmi, ktorí hája ich záujmy, pričom autorská sloboda a tvorivé potreby nie sú tolerované.
Jedným z takýchto bizarných príkladov je Marvelman, ktorý je v pôvodnom vydaní považovaný za veľkú zberateľskú raritu, pretože sa čoskoro musel premenovať na Miracle Man. Napriek tomu je tento komiks všeobecne považovaný za najčistejšiu radikálnu reimagináciu zabudnutého hrdinu z 50. rokov minulého storočia.
S spomínaným britským vydavateľstvom Warrior, kde sa k nemu podľa Moorea miestni redaktori správali ako k hovnu, sa rozlúčil politickým systolickým thrillerom V for Vendetta.
"Keby bol Alan Moore Beatles, bol by som Gerry and the Pacemakers. Pamätáte si na Gerry and the Pacemakers? Nie? Tak vidíš..." (Neil Gaiman v rozhovore pre Herocomplex)
Jeho vplyv na komiksové médium bol obrovský. Priniesol novú vlnu, nový štýl, zbúral zaužívané princípy a inšpiroval mnohých ďalších autorov. V jeho rukách komiks stratil nálepku "pre deti" a ukázal, že môže byť hodný obdivu.
Stal sa jedným z mála autorov, ktorých diela možno smelo označiť za určené dospelým čitateľom. Jednak pre tých, ktorí už vyrástli z lacných a banálnych príbehov, ktoré vtedajšie komiksy často produkovali, ale dokázal osloviť aj tých, ktorí komiksom ako takým dovtedy opovrhovali a buď ho považovali za niečo bezcenné, alebo ho považovali za druh literatúry pre rebelujúce a zasnené deti.
Čítať jeho knihy je zvláštny pocit. Cítite to obrovské množstvo práce, ktoré do nich bolo vložené, premyslenie každého detailu a súvislosti, dokonalé načasovanie, všetky vrstvy a postavy, a napriek tomu sa to všetko číta ľahko a hladko. Občas sa musíte zastaviť a znovu si uvedomiť, že ide o komiks, a nie o film alebo román. Je to jedinečný zážitok, plný prekvapení, ktoré sa snáď žiadnemu inému autorovi nepodarilo zopakovať. Podarilo sa mu presvedčiť inak zdržanlivých dospelých, aby sa pustili do čítania nezvyčajných kníh, najmä komiksov.
"Vstúpiť do Moorovej mysle znamená vstúpiť do sveta, kde sú hranice žánrov a historických epoch zbytočné, kde sa mieša brak a vysoká kultúra a kde sa realita a predstavivosť prelínajú ako v taviacom kotlíku." (časopis Aeon)
Po tom, čo sa musel niekoľkokrát handrkovať s vydavateľskými gigantmi o autorské práva, založil vlastnú vydavateľskú spoločnosť, ktorú ironicky nazval America's Best Comics. Bol to trochu žart, ale celkom ľahko sa dá nájsť logický dôvod. Alan Moore je neuveriteľný perfekcionista. S takýmito ľuďmi sa nepracuje najlepšie. Spolupráca je plná treníc, neustáleho prerábania a zbytočnej práce. Všetko musí byť presne tak, ako to má v hlave on. Moore je navyše povestný masívnou prípravou podkladov a výskumom témy. Bonusy ku grafickému románu Z pekla hovoria za všetko. Keď však nakoniec všetko zapadne na svoje miesto, výsledok stojí za to.
Na druhej strane aj preto bibliografia Alana Moora nepredstavuje niekoľkostranový opus a počet jeho diel zostáva nečakane nízky. Pre niektorých jeho fanúšikov - bohužiaľ!
"Dnešný prozaik už nie je naplnený vedomím reálneho a zázračného zároveň. Autori stratili vlastné videnie skutočnosti. Dnes nepíše žiadny William Blake..." (Alan Moore)
Moore je tiež jedným z mála komiksových autorov, ktorý sa nebojí do svojich diel premietať svoje názory a politické postoje. Najvýraznejšie sa to prejavuje v jeho politickom opuse V ako Vendeta, kde premieta neradostnú orwellovskú víziu spoločnosti, v tomto prípade fašistickej dystopie, proti ktorej bojuje trochu romantický a zásadový hrdina. Nielen maska hrdinu "V", ktorú používajú hnutia ako Anonymous a Occupy, sa používa na opis toho, ako odkaz tohto diela následne chápe spoločnosť. Hrdina tohto diela je tiež všeobecne chápaný ako symbol boja proti totalite.
Komiks Strážcovia je opäť odrazom vtedajšieho Anglicka, ktoré sa utápalo samo v sebe pod nadvládou železnej lady - Margaret Thatcherovej. Svet, ktorý sa snaží vydobyť si status niečoho lepšieho a stabilnejšieho prostredníctvom zákazov, príkazov, príkazov a nariadení... ale je to naozaj pre každého? Aj v ďalších komiksoch sa podprahovo skrývajú politické posolstvá, ale aj ďalšie témy, ktoré ho zaujímajú - okultizmus, mágia, pohanstvo a sociálne sondy do dnešnej spoločnosti.
V tomto ohľade sa zdá byť veľmi výstižný britský dokumentárny film The Mindscape of Alan Moore (2003), v ktorom sám autor hovorí o svojom vzťahu k týmto témam. Uvádza ich aj v kontexte svojho diela, čím divákovi poskytuje oveľa komplexnejší pohľad na to, čo majú niektoré Mooreove skryté odkazy znamenať.
Na malého Alana už v ranom veku vplývalo nielen prostredie, v ktorom vyrastal, ale aj jeho blízki. Jeho excentrická babička v ňom napríklad prebudila záujem o pohanstvo a okultizmus, ktorý hraničil s posadnutosťou. Okrem toho sa z neho od piatich rokov stal vášnivý čitateľ, ktorý hltal všetko, čo sa mu dostalo do rúk. Významnú úlohu v tom zohrala miestna knižnica, ktorú pravidelne navštevoval.
Až na základnej škole bol triednym premiantom. A vyššie sme písali o problémoch, ktoré prišli s nástupom na strednú školu. Tu sa chlapec z v podstate chudobného prostredia stretol so spolužiakmi z dobre situovaných rodín a konečne pochopil triedne rozdiely v spoločnosti. Toto poznanie zanechalo hlbokú stopu v jeho duši. Stratil záujem o školu a navyše tu boli šesťdesiate roky - obdobie uvoľňovania morálky a drog. Nikdy sa však nestal klasickým rozbíjačom a kvetinovú ideológiu považoval za plytkú a naivnú.
"Chcú, aby sa stránky otáčali samé, a už nechcú počuť o princípe odloženého uspokojenia, ktorý treba tvrdo potierať. Takže som napísal niečo také dlhé, že sa to vôbec nedá nazvať románom." "To je pravda. Alan Moore o knihe Jeruzalem
Alan Moore nikdy nebol celebritou v pravom zmysle slova. Jeho celosvetová popularita je skutočne obrovská, ale v porovnaní so slávnymi kolegami z branže je považovaný skôr za čudného mecenáša. Nechodí na honosné večierky a pravidelne neplní titulné strany bulvárnych novín. Samozrejme, ani on sa nevyhne istej dani z popularity, ale v porovnaní s ostatnými v tomto odvetví je v tomto ohľade stále chudobným príbuzným.
Americké popcornové šialenstvo nie je jeho svet, preto sa po zámorských skúsenostiach presťahoval späť do Anglicka, neďaleko miesta, kde sa narodil. Odtiaľ tiež robí väčšinu svojej práce a svoj dom a jeho okolie opúšťa naozaj len zriedka.
Moore nie je len autorom komiksov, ale svoj literárny talent začal premietať aj do prózy a poézie. V roku 1996 vydal svoj prvý román Voice of the Fire, ktorý sleduje osudy dvanástich ľudí žijúcich na tom istom mieste v Anglicku už 6 000 rokov.
Ďalším nekomiksovým dielom je rozsiahla báseň Zrkadlo lásky (2004), ktorá pojednáva o dievčatách, ktoré majú tendenciu mať rady dievčatá, a chlapcoch, ktorí majú radi chlapcov. Moore zostáva verný podobnej téme aj vo svojej eseji 25 000 rokov erotickej slobody (2009). To, čomu sa venuje, je zrejmé už z názvu. Autor tak nepriamo nadväzuje na komiks Stratené dievčatá, ktorý vytvoril spolu so svojou druhou manželkou Melindou Gebbieovou. Kniha sa javí zaujímavá aj ako spoveď Alan Moore's Writing for Comics (2003).
V roku 2016 Alan Moore dokončil druhý román, ktorý by nazvaný Jeruzalem, kniha skutočne gigantických rozmerov, na ktorej Moore pracoval od roku 2008 a má vyše milióna slov. Vzhľadom na zložitosť jazyka a rozsah možnosť anglického vydania odradila nejedného prekladateľa.
Spolupracoval aj na undergroundovom dvojmesačníku Dodgem Logic, ktorý je (nielen) literárnou kolážou všetkého možného a esteticky čerpá z fascinácie britskou undergroundovou tlačou minulých rokov. Stále však ide o témy a postoje, v ktorých sa odráža tá istá autorská duša, ktorá svoju víziu predostrela v komiksoch ako The Swamp Thing a The Guardians.
V tom čase sa Alan Moore už necítil byť súčasťou komiksového priemyslu. V žiadnom prípade sa však nevzdal svojich osobných a politických názorov a sociálnej kritiky. Dokonca aj vo svojom anarchizme, ktorý sa podobne ako väčšina politických prúdov delí na rôzne spodné prúdy, stále nachádzal záľubu. Práve v Dodge Logic napríklad napísal esej o tom, ako by sa niektoré myšlienky dali využiť v súčasnej spoločenskej situácii.
"Nemyslím si, že superhrdinovia sú na niečo dobrí. Myslím si, že znepokojujúce je, že máme publikum dospelých, ktorí chodia na nový film Avengers a tešia sa z konceptov a postáv, ktoré boli vytvorené na pobavenie 12-ročného dieťaťa v 50. rokoch minulého storočia." "Je to tak? (Alan Moore)
Našťastie jeho rozlúčka s komiksom netrvala tak dlho, ako sa čitatelia a fanúšikovia obávali. V roku 2010 sa vrátil a zabŕdol do vôd blízkych jeho srdcu, do sveta H. P. Lovecrafta. Okrem iného vydal dve veselé kratšie série, Neonomicon a Providence. Asi nikoho neprekvapí, že sa mu podarilo dokonale vystihnúť zvláštnu tajomnosť a naliehavosť mýtu Cthulhu. Navrch potom pridáva svoje obľúbené sexuálne motívy, takže stránky sa často hemžia chápadlami a penismi.
Vcelku však môže byť svetová literatúra rada, že ju Alan Moore neopustil. A ešte sa rozhodol pomôcť začínajúcim autorom projektom BBC Maestro, kde v sérii "prednášok" v tomto platenom projekte radí, ako písať. Každý vie, že ak sa má niečo naučiť, najlepšie je učiť sa od tých najlepších. A Alan Moore, aspoň vo svete komiksov, rozhodne patrí medzi najlepších!>
autor: Roman Bílek, Karel Krajča
