Všechny recenze uživatele Martin V.

Čo by to bolo za Pána prsteňov bez jeho nositeľa. Práve toto rozšírenie nám ho do hry vnáša a s ním aj ďalšie možnosti skladby balíčka. Niet viac čo dodať.

Asi nemá veľmi cenu písať, že pre milovníkov LoTR nutnosť. Jednak to vraví každý a jednak si myslím, že to nie je pravda, Pán prsteňov je príbeh, svet, mytológia, toto je "len" kartová hra na jeho motívy. Nič viac, nič menej (čo ale neznamená, že to výber hry neovplyvní, aj ja som napokon LoTR uprednostnil pred Arkham Horror LCG práve kvôli settingu).

Ale: hra je to skvelá. "Learning curve" môže odradiť, ale kto sa odradiť nechá, prichádza o veľa - o radosť z hry, víťazstva, o príjemný pocit, keď si konečne zložil víťazný balíček, o frustráciu, keď zistí, že inde až tak úplne nefunguje.
Mne osobne nahrádza hranie LoTR "solo" dungeon crawlers, viem znie to divne, ale naozaj mám pri hraní ten pocit z objavovanie kobiek, častých úmrtí, tesných víťazstiev, frustrujúcich pascí (tu konkrétne ide o karty Zrady).

Karty sú nakreslené naozaj krásne, oceňujem, že (aspoň core set, ktorý vlastním) neprevzali estetiku filmov (i keď kde tu čosi vidno), ale pokúsili sa o komornejší štýl fantasy kresby a aj žmurknutia na ctiteľov lore-u (trebárs Aragorn vyobrazený so zlomeným mečom).

Desím sa len jediného: kompletizovania ostatných balíčkov :D

Démon sem, nemŕtvy tam, bludisko v lese, les bludiskom. Niekoľkokrát som vstúpil do Čiernolesa, niekoľkokrát som v ňom zahynul, niekoľkokrát som sa do do cieľa dostal. Ale i tak som "nevyhral", pretože v Temnom hvozde nestačí len prežiť, treba priniesť artefakt v celku. A ten nie a nie nájsť.

Tak veru, gamebook je to neľahký, ale zato evokatívny, napínavý, ale aj frustrujúci. Niekedy za to môžu rozhodnutia, inokedy chyby vydavateľa. Temný hvozd ma žiaľ naučil takú nemilú vec: vždy si, drahý čitateľ, over, či ku gamebooku nevyšla errata (v tomto prípade by bol gamebook takmer nedohrateľný). Už len za to hviezdičky musím strhnúť.

Napriek tomu však platí, že Temný hvozd stojí za tie peniaze i strávený čas.

Máme za sebou tretiu session tohto RPG a môžem povedať, že som nadšenejší a nadšenejší. Jednoduchý vyhodnovací systém (dicepool D6 kociek), logický manažment zdrojov dôsledne podporovaný pravidlami, ktorý sám o sebe vyvoláva zaujímavé a napínavé herné situácie.

Objaviteľský pocit pri objavovaní jednotlivých hexov dodáva cestovaniu po mape nový rozmer, cestovanie nie je nudná časť hry, ale jej integrálna súčasť. To v kombinácii s generátorom náhodných stretnutí (a nijaké: stretli ste 15 goblinov, boj alebo útek?, ale normálne mikropríbehy, ktoré sa počas ostatnej hry môžu vyvíjať ďalej).
Víťazný pocit pri objave novej "adventure site" (v podstate dungeon), pocit zúfalstva pri úteku z neho...
Pre mňa, ako niekoho, kto nezažil staré oldschool dungeon crawlery, je to naozaj nevšedný zážitok. Náhodné generovanie dungeonov je jednoduché a keďže vychádza zo settingu, aj priamo do neho po nahádzaní jednoducho zapadne (tento proces je sám o sebe veľmi zaujímavý, aj GM má zrazu pocit objavovania).

Za zmienku stojí aj produkčná stránka hry: v spratnom boxe dostanete krásne dve knihy (PHB a GHB), čiernobielo ilustrované, obrovskú mapu (obojstrannú), nálepky s dobrodružnými miestami a náhrobkami (táto hra so smrťou dobrodruhov počíta ako s istotou).

Skrátka a dobre, toto je ten box, ktorý treba doma mať aj v prípade, že sa ku hre nikdy nedostane (čo by bola škoda).

Síce som to ešte nedohral/nedočítal, ale zatiaľ za mňa najlepší gamebook. Formát knihy sa mi zapáčil hneď, ako som ju poťažkal v rukách a zbežne prelistoval. Jednoduchý dej mi v princípe nevadí, chcel som viac-menej klišé fantasy.
Musím vyzdvihnúť design čiastkových pasáží: nutnosť zapisovať a sledovať dianie skrz mapu nesmierne napomáha imerzii do herného sveta.

Osobne sa mi veľmi páči systém so životmi a už len tá mriežka v "character sheete", kde si ich môžem postupne zapisovať je geniálne riešenie, ako predísť diere na papieri po 5 bojoch.

Čo sa týka znovuhrateľnosti, ešte nie som v závere, ťažko súdiť, no aktuálne nastavenie mám také, že si to chcem skúsiť aj s inou postavou.

Pomerne jednoduchý gamebook - vcelku priamočiary, generický príbeh, ľahko-pochopiteľné pravidlá (fighting fantasy štýl). Kocky párkrát rozhodli o tom, že musím začať odznova (ale o tom to je).

Nedá sa povedať, žeby nejako špeciálne prekvapil, na druhej strane, ani nesklame.

Formát je fajn, oceňujem ilustrácie, jediná štrbina je v koncepcii jednotlivých sekcií, sú príliš "natesno" a človek tak môže nevdojak vidieť, čo by ho čakalo v inej sekcii.

Keby chcel odomňa niekto, kto nečíta fantasy, chcel odporúčanie na fantasy, asi by som mu odporučil práve túto knihu. Nijaký veľkolepý dej vyúsťujúci do epickej bitky, nijaký neohrozený hrdina, žiadna bezduchá mágia v zmysle "výbuchov čistej magickej energie".
Premyslený svet, premyslené mesto (ktoré je samé o sebe aj hrdinom) a hlavne púť postáv, ktorá nie je založená na ceste geografickej, ale skôr vnútornej. Hrdinovia sa v podstate nepohnú z m(i)esta, zato cestu, resp. svoj prerod zažijú búrlivý.

Kniha buduje atmosféru vcelku pozvoľna, nestretneme sa so svet bortiacou katastrofou (čo ale neznamená, že v istom zmysle nenastane), chýba aj finálna katarzia (čo je však z dôvodu pokračovania pochopiteľné), ale to neznemaná, že nie je napínavá.
Len to napätie je ako taký súmrak, pomaly sadá a sadá, čitateľ napäto čaká a čaká, a tu zrazu tma.

Skrátka a dobre, knihu si užije aj niekto, pre koho je fantasy brak (nie nutne v negatívnom zmysle slova, skôr žánrovka, po ktorej by za normálnych okolností nesiahol).

Najlepším spôsobom, ako Asterion poznať, je vydať sa ... na Cesty snov, sa píše na obálke. A to sedí, aj preto som si knihu zakúpil, pamätám si z toho viac, ako zo settingových materiálov (čo môže byť aj môj problém, nie materiálov).
Faktom je, že Asterion sa pre mňa stal svetom atraktívnym. Druhý dôvod: chtíč po oddychovej literatúre - hrdinovia dostanú úlohu, idú z bodu A do bodu D, cestou zažíjú B a C a je to. No big deal, pred spaním/vo vlaku po práci, oddych, ako má byť.
Je pravda, že som občas uvažoval, čo je autorský zámer a čo zápis z hry PJ, ale nejako ma to nerušilo.
Mierne sklamaný som bol z opisu boja s final bossom (čo neplatí o finálnej bitke, tá sa mi zdala vydarená), s psychológiou postáv to tiež nebolo na výbornú (špeciálne ľúbostné vzťahy boli vykreslené plytko), ale to som tak akosi čakal.
Každopádne, doteraz si v hlave prehrávam niektoré scény, vyzdvihujem opis kúziel. Istým spôsobom je kniha pre mňa inšpiráciou pre PRG, ktoré mám to šťastie hrať/DM-ovať.

Skrátka a dobre, už pri kúpe som čakal niečo za tri hviezdičky a toho sa mi ako čitateľovi aj dostalo. V optike vyššie uvedeného rozhodne nejde o stratený čas.

PS: formát knihy je skvelý, akurát do ruky na cesty a nedá mi nevyzdvihnúť ilustráciu na 132. strane.

PPS: v úvode som rozmýšľal nad abecedou, špeciálne písmenom A (B, C/Č) (asi neúmyselnou, ale spočiatku to bilo do očí): Alwarin vyšle Anareta z Albirea, aby absolvoval cestu Asterionom sprevádzaný Asarijcom Brubsom na Atule, keď za Athorom stretnú Čakoro na Ašéji....

Kocky sú nádherné. Putovali ako darček pre elfského hraničiara v našej družine. Treba povedať, že sledovať detskú radosť v očiach tridsaťročného muža je na nezaplatenie.
Podľa jeho slov sa s nimi vrhá dobre, horšie je to už s hodenými číslami, ale z toho viniť len kocky nemožno.

Čo si budeme hovoriť, to, na čo sú, na to slúžia. A viac než dobre. Kúpil som na skúšku oba varianty, ale vzhľadom na používané figúrky mi viac vyhovuje priesvitná alternatíva.